Výbor LITA je orgánom kontroly, tvoria ho deviati členovia volení tajným hlasovaním Valného zhromaždenia tak, aby v ňom boli pomerne zastúpené všetky kategórie členov. Medzi jeho výlučné právomoci patrí napríklad kontrolovať riadenie a hospodárenie LITA, vyplácanie odmien, schvaľovať zásadné otázky a postupy, podmienky zmlúv, sadzobníky.. atď. V sérií krátkych rozhovorov postupne predstavíme všetkých novozvolených členov Výboru.
Miroslava Brezovská (1964) je prekladateľka, upravovateľka dialógov a textárka. Jej práca vyžaduje cit pre rytmiku a melodiku jazyka, neustály kontakt so súčasným jazykom, dobrú štylistiku a spoločenský rozhľad. Spolupracovala na takých tituloch ako Pán prsteňov, Avatar, Bathory, Sedem rokov v Tibete, Hotel Transylvánia, Mimoni, Ako si vycvičiť draka a na seriáloch ako Dr. House či Zúfalé manželky. Podieľa sa aj na príprave cudzojazyčných verzií pôvodných slovenských filmov (napr. Dom, Felvidék, Červený kapitán).
Čo presne robí úpravca dialógov?
Úpravca musí preklad upraviť do takej podoby, aby ho herci v dabingovom štúdiu dokázali nadabovať a zachovať pritom tzv. synchrón, čiže aby sa dĺžka pôvodného a dabovaného textu približne zhodovala. Pritom musí zohľadňovať množstvo vecí. Vníma rytmiku pôvodného textu, reč tela hercov, štylistiku pôvodných dialógov, špecifiká jednotlivých postáv, ich charakteristický prejav a podobne. Toto všetko sa pokúša preniesť do slovenčiny tak, aby sa prejav slovenského herca čo najviac približoval originálu. Samozrejme, popri tom všetkom spolu s prekladateľom (ak je prekladateľom iná osoba) dáva pozor na overenie správnych reálií, hľadá vhodné výrazové prostriedky a rieši mnoho ďalších vecí, ktoré s prípravou slovenského znenia súvisia.
Ako vnímate dabing ako divák, čo si všímate, čo Vás vyruší?
Ak ma niečo začne rušiť, tak preto, lebo zrazu začnem cítiť, že medzi obrazom a zvukom je priveľká priepasť. Že povedzme jazyk nie je dostatočne slangový alebo naopak, že v historickej dráme zaznievajú slová, ktoré do nej nepatria. Samozrejme, pre slovenských úpravcov je niekedy veľkou výzvou nájsť vhodné jazykové prostriedky, pretože náš jazyk je mladý a nemáme toľko lingvistických možností ako povedzme angličtina. A tiež jednoducho nemáme tie reálie, ktoré sú v Amerike bežné a bývajú zdrojom filmovej zábavy či napätia. V slovenskej verzii je zložité odlíšiť špecifický slang černošskej štvrte, jazyk amerického juhu či efektívne vyriešiť situáciu, kde je zápletka postavená na rozdieloch medzi britskou a americkou angličtinou. Preto sa nesnažím byť prehnane kritická. Poznám túto prácu a viem, že to isté, čo riešia moji kolegovia, riešim aj sama. Problémom, samozrejme, bývajú základné prekladateľské chyby, ktoré sa niekedy vyskytnú a sú zdrojom zábavy pre divákov. Tie by sa stávať nemali. Nikto nie je neomylný a každý občas urobí chybu, ale človek zvyčajne zistí, kedy ide o chybu z nepozornosti či prepracovanosti a kedy jednoducho o základnú neznalosť.
Ako je to s používaním slangu a vulgarizmov?
Zastávam názor, že ak je zámerom pôvodného autora diela hovoriť vulgárne či nespisovne, mali by sme tento zámer preniesť aj do nášho jazyka. Slang je naša súčasnosť pretavená do jazykových prostriedkov. Je úžasné s ním pracovať a vnímať, s akou hravosťou k jazyku ľudia pristupujú. Pokiaľ ide o rôzne nadávky, v slovenčine nemáme také bohatstvo vulgarizmov a nie všetky sú pre každé dielo prijateľné. A siahnuť po „írečitých“ výrazoch je síce zábavné, ale používať ich napr. v trileri zo súčasnej Ameriky je kontraproduktívne. Divákovi to pripadá smiešne.
Dosť ťažko sa pracuje na tzv. teenagerských komédiách, pretože tam je humor založený na špecifickom slangu, dvojzmysloch, narážkach a rôznych vulgarizmoch a v tomto smere slovenčina nemá dostatočný výber primeraných jazykových prostriedkov. Pritom je veľmi dôležité, aby v slovenskej verzii zneli repliky, ktoré sú pre mladého diváka „uveriteľné“. A samozrejme, vieme, že slang veľmi rýchlo starne, takže prísť s niečím súčasným a pritom nadčasovým je ťažké.
Nachádzate v slovenčine dosť ekvivalentov k oveľa bohatšej slovnej zásobe iných jazykov?
Ako som povedala, to je niekedy problém. Nie je to len vecou bohatstva slovnej zásoby, ale aj reálií. Niektoré veci v jazyku jednoducho nemáme, pretože sa s nimi nestretávame v bežnom živote. Hoci aj toto sa v globalizovanom svete mení.
Ako dosiahnuť, aby význam zostal presne zachovaný, ale zároveň text sedel do slučky?
Niekedy človek musí hľadať významové skratky. Každú vetu by si mal povedať, aby mal istotu, že ju dokáže povedať aj herec v štúdiu. Musí udržať prijateľné tempo, pretože slovenčina nie je taká „rýchla“ ako niektoré iné jazyky. A predovšetkým, musí v každej chvíli dokonale rozumieť tomu, čo a prečo daná postava hovorí. Bez toho nie je možné „kondenzovať myšlienku“.
Zaujímate sa aj o témy súvisiace s postavením prekladateľov audiovizuálnych diel v Európe, aká je situácia na Slovensku?
Súčasný stav v Európe je dosť alarmujúci. Tlak je obrovský v celej prekladateľskej sfére a to platí nie len o prekladateľoch na Slovensku. Vo viacerých krajinách prebiehajú diskusie, ktoré riešia postavenie prekladateľov/úpravcov/titulkárov a zároveň poukazujú na klesajúcu kvalitu prekladov. Príčinou je predovšetkým tlak na financie a obrovský časový stres, v ktorom dnes prekladatelia pracujú. Pritom jazyk a chápanie významu slova hrá zásadnú úlohu vo vzdelávaní aj v bežnom živote. Ak sa dopracujeme do situácie, že slovo vnímame ako akýsi šum v pozadí a neuvažujeme o jeho význame, niečo nie je v poriadku. Myslím, že situácia na Slovensku je podobná ako v iných krajinách. Hoci vzhľadom na pretrvávajúcu nízku jazykovú vybavenosť sme na tom možno dokonca lepšie než v niektorých iných štátoch. Okrem toho sa občas objavujú ľudia aj firmy, ktoré kvalitný preklad, kvalitný jazyk a kvalitnú štylistiku považujú za prejav profesionality. Za to som vďačná, hoci nejde o oblasť audiovizuálneho prekladu.
Ako môže oblasti, ktorú vo Výbore zastupujete, pomôcť LITA?
Úpravca dialógov, podobne ako ďalší autori literárnych či audiovizuálnych diel, sa môžu na LITU obrátiť so žiadosťou o konzultáciu v zmluvnej oblasti. Mnohí autori to tak i robia. V LITE pracujú ľudia, ktorí poznajú slovenské prostredie a snažia sa aktívne vstupovať aj do legislatívneho procesu, ktorý je zameraný na autorské právo a postavenie umelcov a tvorcov. LITA je organizácia, ktorá obhajuje postavenie tvorcu/autora a dokáže autorom poskytnúť relevantné a užitočné informácie. Systém ochranných autorských organizácií existuje vo väčšine krajín a v dnešnom globalizovanom svete ich význam čoraz viac narastá. Preto je dôležité mať partnera, ktorý autora v tejto oblasti zastupuje. Pre mňa je takým partnerom LITA.
““Za všetkým, čo ľudí posúva dopredu, je myšlienka, nápad, tvorivý čin. Spoločnosť, ktorá si váži a podporuje tvorivosť, má šancu sa rozvíjať a prosperovať.””