Režisér, scenárista, dramaturg a dramatik Ondrej Šulaj strávil s LITA 50 rokov. S organizáciou spolupracoval ako autor aj ako používateľ diel. Do prvého kontaktu s LITA prišiel hneď po skončení vysokej školy ako mladý divadelný dramaturg, ktorý vyhľadával divadelné hry. S organizáciou sa stretával pri svojej práci v divadle, v televízii aj pri filmovej tvorbe. Po roku 1989 sa stal členom a neskôr aj predsedom Výboru LITA. Aké miesto mala organizácia v jeho kariére?
Ondrej Šulaj sa od svojich pracovných začiatkov pohyboval v prostredí filmu a divadla. Už pred štúdiom na vysokej škole si privyrábal ako asistent strihu, ktorý mal na starosti synchronizáciu – zakladal pod seba filmový a zvukový pás, aby bolo premietanie obrazu aj zvuku súbežné. Bol koniec 60. rokov a rukami mu prešli takmer všetky dôležité filmy slovenskej novej vlny, medzi nimi 322, Slávnosť v botanickej záhrade alebo Zbehovia a pútnici.
„Ak by som mal vybrať jedno obdobie, ktoré najviac prialo umelcom, vybral by som práve 60. roky. Prišiel výbuch kvality vo všetkých odvetviach umenia. New York Times vtedy o Československu napísal, že vyvážame dobré pivo a fantastické filmy. Ale nešlo len o kinematografiu, rozkvet prišiel všade. V hudbe, v divadle, vo výtvarnom umení. Bolo to až neuveriteľné.“
Prvý a pravidelný kontakt Ondrej Šulaja s LITA sa začal v polovici 70. rokov, kedy sa po ukončení vysokoškolského štúdia stal dramaturgom Divadla Slovenského národného povstania Martin (dnes Slovenské komorné divadlo Martin). Ako hovorí, LITA mala dôležité miesto v práci každého divadelného dramaturga, bez spolupráce s organizáciou by sa divadelní tvorcovia nezaobišli.
LITA bola v tom čase jediným kanálom, prostredníctvom ktorého mali divadlá možnosť uviesť na Slovensku diela zahraničných autorov. Organizácia zabezpečovala preklady zahraničných divadelných hier, vyrábala kópie prekladov aj domácich textov a distribuovala ich do divadiel. Ako dramaturg martinského divadla podnikal Ondrej Šulaj pravidelné cesty do Bratislavy, kde zháňal cez LITA dramatické texty na inscenovanie.
Koncom 70. rokov sa Ondrej Šulaj stal hlavným dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave. Pracoval tu spoločne s Kamilom Peterajom, Jarom Filipom a neskôr s Ľubomírom Feldekom. Šulajova spolupráca s LITA sa ešte zintenzívnila, keďže divadlo malo v tom čase viacero súborov, medzi nimi aj spevohru, čo prinášalo viac licencovania.
„V 70. rokoch bola dramaturgia náročné povolanie. Povinne sme museli reagovať na všetky výročia, povinne uvádzať súčasné domáce alebo sovietske hry. Práca dramaturgov bola ostro sledovaná a každý prešľap bol potrestaný, niekedy aj výpoveďou. LITA im dokázala istým spôsobom pomáhať.“ Jadro LITA bolo podľa Šulaja vždy cielené na ochranu autorov a v komplikovanej situácii 70. rokov dokázalo byť istým spôsobom oporou aj dramaturgom a divadlám.
Práve na Novej scéne vytvoril Ondrej Šulaj aj známu dramatizáciu románu Pomocník Ladislava Balleka, ktorá vznikla pôvodne pre poetický súbor divadla. Po tom, čo LITA tento text rozmnožila, siahli po ňom viaceré slovenské divadlá a v krátkej dobe vznikli inscenácie v Nitre, v Prešove, v Martine aj v Košiciach. Na túto situáciu spomína Šulaj ako na impulz, ktorý ho pritiahol bližšie k dramatickej tvorbe.
Na Novej scéne pracoval Šulaj až do konca 80. rokov, kedy začal pôsobiť ako interný pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vtedy sa jeho kontakt s LITA na chvíľu prerušil.
Po roku 1989 prešla LITA, rovnako ako mnohé iné inštitúcie, veľkými zmenami. Organizácia sa zbavila ideologických nánosov minulosti, transformovala sa na občianske združenie autoriek a autorov a rozšírila svoju pôsobnosť o zastupovanie autorov z oblasti výtvarného umenia a fotografie aj o viaceré profesie z oblasti dabingu.
„Po revolúcii sa LITA chvíľu hľadala. Vznikali aj súkromné firmy, ktoré sa snažili pracovať na rovnakej agende ako LITA – napríklad niektorí producenti filmov sa takto osamostatnili. Zároveň sa uvoľnili ruky aj divadlám, pri zháňaní práv na texty už nemuseli ísť cez nejakú organizáciu, ale mohli sa kontaktovať so zahraničím priamo. Ďalšou zmenou bolo, že sa už nemuselo čakať na centrálne schvaľovanie materiálu, čiže procesy sa urýchlili,“ spomína Šulaj.
LITA na tieto zmeny reagovala a postupne vypúšťala niektoré svoje činnosti. Upustila od rozmnožovania divadelných hier, keďže texty si mohli divadlá zaobstarávať a rozmnožovať vo svojej réžii. Príchod slobodnejšej spoločnosti a akési „rozviazanie rúk“ malo však aj svoju zložitejšiu stránku. Ondrej Šulaj spomína na to, že súkromní používatelia diel sa pokúšali šetriť svoje výdavky napríklad aj tým, že skresali autorské odmeny za používanie diel, alebo ich rovno vypustili.
„Autor osamote nemal veľmi spôsob, ako sa brániť a nevedel sa ešte ani veľmi orientovať v tomto novom systéme fungovania, ktorý prišiel. LITA sa vtedy začala viac sústrediť na ochranu autorov pred týmito praktikami,“ opisuje Šulaj. Uvedomil si, že členstvom v LITA sa môže podieľať na nastavovaní nových pravidiel, ktoré budú v budúcnosti chrániť aj jeho autorské záujmy a zabezpečia, že sa jeho diela budú používať férovo, transparentne a s náležitou odmenou.
K tomu, aby sa pridal aj do Výboru LITA, ho motivovala dlhoročná pracovníčka a neskôr riaditeľka LITA Magdaléna Debnárová. Vo výbore spočiatku sedával spolu napríklad s Kornelom Földvárim, Martinom Porubjakom a Marianom Puobišom, s ktorými sa podieľal na nastavovaní nového fungovania organizácie a formovaní vzťahov so zahraničím. „Boli sme tam taká stará garda, na našom názore vo výbore celkom záležalo, lebo sme mali veľa skúseností z praxe.“ Po viac než 15 rokoch sa Ondrej Šulaj stal predsedom Výboru LITA a túto funkciu zastával v období 2016 – 2024. Členom Výboru LITA je aj naďalej.
„Fungovanie organizácie ako LITA je často veľmi náročné. Skoro pri každej zmene na ministerstve kultúry musel výbor riešiť zmeny, ktoré prichádzali do Autorského zákona. Museli sme to pozorne sledovať a diskutovať o všetkých detailoch. Tlak na znenie Autorského zákona vyvíjajú aj súkromné spoločnosti, ktoré chcú zabezpečiť zlepšenie podmienok pre seba, hoci aj na úkor autorov a autoriek. Niekoľkokrát sa podarilo zvrátiť tie najhoršie zmeny, ktoré by mali na autorov veľký dosah,“ reflektuje Šulaj svoju pozíciu predsedu Výboru LITA.
LITA dlhodobo sleduje vývoj autorskoprávnej legislatívy a vyhodnocuje jeho dopad na autorky a autorov. Angažuje sa v situáciách, kedy Autorský zákon prechádza úpravami alebo novelizáciou.
„LITA bola vždy ostrovom, ktorý pomáhal autorom, a tak je to aj dnes. Myslím, že autori by mali LITA viac dôverovať, viac si nechať od nej pomôcť a nechať sa ňou zastupovať. Je oveľa ťažšie snažiť sa bojovať za svoje práva individuálne. Spoločne vieme byť silnejší a jasnejšie komunikovať naše záujmy a tlačiť na možnosti získavania prostriedkov, ktoré nám patria. LITA vie byť ochrancom autorov, no iba ak jej budú dôverovať aj autori,“ uzatvára Šulaj.
Ondrej Šulaj (1949) je režisér, scenárista, dramaturg a dramatik. Je laureátom radu prestížnych ocenení – okrem cien za jednotlivé diela je držiteľom ocenenia Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2019) a za svoju celoživotnú tvorbu získal tiež ocenenie Zlatá kamera (2014). Je autorom a spoluautorom scenárov k známym slovenským filmom (Jozef Mak, Pomocník, Všetko čo mám rád, Záhrada, Muzika a i.), ako dramatik a autor dramatizácií, režisér, či dramaturg sa podieľal aj na rade úspešných divadelných inscenácií (Ťapákovci, Všetko za národ, Gazdova krv a i.). Patrí k zakladateľom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, bol dlhoročným pedagógom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a je predsedom Rady Slovenského filmového ústavu.