#lita75 Mirka Brezovská: Technológie sú vždy rýchlejšie ako my. V snahe chrániť práva autorov ich musíme dobiehať

Ako vníma súčasnú LITA predsedníčka výboru Mirka Brezovská? Aká je podľa nej úloha organizácie po 75 rokoch fungovania? Čo považuje za momentálne najhorúcejšie autorskoprávne témy? A ako vie podľa nej pomôcť LITA?

Mirka Brezovská je oceňovaná prekladateľka, textárka, hudobná režisérka a autorka úpravy dialógov. Je slovenskou zástupkyňou v Asociácii európskych audiovizuálnych prekladateľov (AVTE) a dlhoročnou zástupkyňou autoriek a autorov dabingu a úpravy dialógov vo Výbore LITA. Od júna 2024 pôsobí tiež ako predsedníčka Výboru LITA.



LITA oslávila minulý rok 75. výročie svojho vzniku. Aká je úloha organizácie dnes?

75 rokov je už celkom slušná história. Znamená to, že Československo a neskôr Slovenská republika sa už pomerne dávno prihlásili k ochrane autorských práv a tvorcov. Je to teda niečo, na čom nám záleží.

Myslím si, že LITA je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Dnes máme veľmi veľa spôsobov, akými sa môže dielo šíriť. Často sa v tom stráca aj samotný autor. No aj keď sa tvorca v problematike autorských práv nevyzná, neznamená to, že ich nemá. Vtedy určite ocení, že je tu niekto, kto mu poradí a kto mu pomôže tieto práva obhajovať. A to je úloha ochranných organizácií, dnes ešte výraznejšia než v minulosti.

Čo sú podľa vás najväčšie nedostatky v oblasti dodržiavania autorských práv?

Jedným z najväčších problémov je podľa mňa nízke povedomie o autorskom práve v spoločnosti. Druhým problémom je, že veľa ľudí neberie dielo ako niečo, čo by malo byť predmetom ochrany. V tomto ohľade je potrebné vzdelávať.

Ľudia si často neuvedomujú, že tým, že dielo použijú bez vedomia autora, daný tvorca či celý tvorivý tím potenciálne prichádza o peniaze, ktoré potrebuje, aby mohol ďalej tvoriť a pokrývať svoje životné náklady. A je dobré otvorene povedať, že autorské odmeny predstavujú pre mnohých tvorcov významnú časť ich príjmov. Problém je možno aj v tom, že umenie často nie je hmatateľné, jeho podstatná časť je dnes už v online priestore a ľudia nevnímajú ako problém, keď si film či knihu stiahnu „len tak“. Hoci aj tu sa zvyky veľmi rýchlo menia, najmä po výraznom nástupe online platforiem.

Ako sa to prejavuje vo vašej profesii – v oblasti audiovizuálneho prekladu?

Príprava audiovizuálneho diela je dlhý, komplexný, tímový proces. A hoci je preklad diela nesmierne dôležitý, pretože bez neho sa film či seriál nedá pretlmočiť divákovi, ktorý pôvodný jazyk neovláda, prekladateľ sa často nachádza až na úplnom konci tvorivého reťazca a pracuje pod časovým stresom. V prekladateľskej branži je bežné, že meno prekladateľa nikde nefiguruje. Stáva sa to pri prekladoch kníh aj filmov a seriálov. Často prevládala myšlienka, že na prekladateľovi nezáleží, hoci kvalita prekladu významne ovplyvňuje celkový zážitok z diela. S tým bojujú aj kolegovia zo zahraničia a veľkým problémom je to aj pri tvorbe titulkov. Často sa stáva, že otitulkujete film a váš preklad sa ďalej využíva a šíri bez vášho vedomia, meno prekladateľa sa odstrihne. Deje sa to dodnes a nie je to v poriadku.

Čo vás motivovalo výraznejšie sa angažovať v LITA a samostatne vo Výbore LITA?

Tým, že pracujem a tvorím v oblasti audiovízie, najmä audiovizuálneho prekladu, som už roky intenzívne zapojená do medzinárodných štruktúr. Má to veľa výhod. Človek má napríklad možnosť dostať sa k veľkému množstvu informácií. Takéto zdieľanie je nesmierne dôležité, pretože si začnete uvedomovať, že na ochrane autorských práv skutočne záleží a že riešite podobné problémy ako vaši kolegovia a kolegyne z ďalších krajín. Chcela by som sa podieľať na tom, aby sa podmienky pre slovenských tvorcov v tejto oblasti zlepšovali.

Aké medzinárodné štruktúry máte na mysli? A aké je postavenie Slovenska v nich?

Vďaka tomu, že existuje AVTE, teda Asociácia európskych audiovizuálnych prekladateľov, som mala možnosť prísť do kontaktu s tvorcami z rôznych krajín Európy. Federáciu AVTE tvorí v súčasnosti asi 20 krajín. Často si s tvorcami vymieňame skúsenosti z praxe. Vďaka tomu som zistila, kde sa v tejto štruktúre nachádzame my, kde je Slovensko a kde stojí náš autor. Bolo pre mňa milým prekvapením, že Slovensko vôbec nie je na chvoste v ochrane autorských práv. Je veľa krajín, kde je postavenie autoriek a autorov „horšie“ a kde riešia problémy, ktoré máme my už dávno vyriešené aj vďaka tomu, že u nás LITA pôsobí už tých 75 rokov. Samozrejme, keď sa budeme porovnávať s krajinami, ktoré fungujú v tomto ohľade oveľa lepšie – často sa v tomto kontexte spomína Francúzsko –, uvidíme rezervy, ktoré ako krajina máme. Zároveň vieme, o čo by sme sa mali snažiť, k čomu by sme mali smerovať.

Čo je momentálne najhorúcejšia téma v autorskoprávnej oblasti?

Myslím, že momentálne je najdôležitejšie, aby sme správne a včas reagovali na všetky technologické zmeny a výzvy, pretože majú zásadný dopad na tvorbu a na tvorcov. Aj z legislatívneho hľadiska technologický pokrok vždy iba dobiehame. Technológie sú rýchlejšie a my sa zmenami musíme zaoberať.

Aj to je dnes naša úloha, moja, aj úloha LITA, aby sme nastavili procesy v nových kontextoch a boli schopní vyjednať dobré podmienky pre našich autorov. Musíme zachytiť trendy v technológiách a vykonať kroky, ktoré budú v prospech autorov. Bolo by ťažké dobiehať to o desať rokov. Mali by sme byť partnerom pri vyjednávaniach o tom, ako budú aplikované technológie v oblasti umenia a používania diel.

Práve do vašej profesie už technológie celkom výrazne zasahujú. Ako vnímate napríklad urýchľovanie prekladateľského procesu použitím nástrojov umelej inteligencie?

AI má určite obrovské využitie v mnohých sférach, dokáže prácu výrazne urýchliť, no sme v dobe, kedy si musíme nastaviť pravidlá a mantinely.

Pripadá mi problematické nahrádzať ľudskú tvorivosť v oblasti umenia umelou inteligenciou len preto, že je to lacnejšie. Ďalší problém s AI je ten, že na svoje učenie využíva data mining – je nakŕmená našimi vlastnými dielami, piesňami, filmami, našou kreativitou. Bez tohto vkladu by sa AI nemohla rozvíjať a je dobré to mať na zreteli. Je to momentálne obrovská téma v Európskej únii a veľká otázka pre celý svet, ktorá pred nás všetkých kladie nové výzvy – etické, tvorivé aj ekonomické.

Vedia s tým autorky a autori vôbec niečo spraviť?

Je to problematické a ukázalo sa to aj počas covidovej krízy. Tvorca je väčšinou jednotlivec a sám nemá výtlak. Na Slovensku nemáme obzvlášť silnú ani spolkovú činnosť, takže aj keď niekto bojuje za svoje a naše práva, za nejaké zmeny v spoločensko-ekonomickom postavení, časom sa vyčerpá a unaví, pretože to je beh na dlhé trate.

Kto sú ľudia, ktorí najčastejšie prepadávajú cez sociálnu záchrannú sieť? Sú to práve tvorcovia a umelci v slobodnom povolaní. Je to relatívne malá skupina jednotlivcov, ktorí majú svoje špecifiká a ich práca nezapadá do bežných rámcov, preto sa na nich aj pri legislatívnych úpravách zabudne. Je to skúsenosť, na ktorú poukazujú aj naši kolegovia v ďalších krajinách. Aj preto je dôležité, aby sme mali ochranné organizácie, ktoré združujú umelkyne a umelcov. Práve tieto organizácie majú výtlak aj možnosti, ktoré jednotlivcovi chýbajú.

Ako v tom pomáha LITA?

LITA aktívne vystupuje v mene svojich autorov s cieľom vyjednať pre nich dôstojné podmienky. Zároveň sa snaží o zlepšenie legislatívy tak, aby sa ochrana autorov upevňovala.

V dnešnom globalizovanom svete autor často nemá šancu ani len prísť do kontaktu s používateľom či objednávateľom diela. A je dobre, že ak má otázky či pochybnosti, môže sa obrátiť na LITA, ktorá ho nasmeruje a dokáže mu poradiť.

Autorkám a autorom odporúčam členstvo v LITA. Môžu tak získať väčší prehľad a mať aj dosah na to, ako sa autorské právo vyvíja. Keď sú autori v tejto oblasti aktívni, robia to vlastne pre seba.

Mirka Brezovská (1964) je prekladateľka, textárka, hudobná režisérka a autorka úpravy dialógov audiovizuálnych diel. V portfóliu má nespočetné množstvo zahraničných titulov, ktoré pripravila pre slovenské znenie a rovnako tak cudzojazyčných verzií pôvodných slovenských diel. Problematike audiovizuálneho prekladu sa venuje aj ako lektorka kreatívnych dielní, prispievateľka odborných publikácií, či účastníčka medzinárodných konferencií. Je slovenskou zástupkyňou v Asociácii európskych audiovizuálnych prekladateľov (AVTE). Od júna 2024 predsedá Výboru LITA.