Nový autorský zákon (zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon), ktorý sa stal účinným 1. 1. 2016 priniesol viacero zmien. Jednou z nich je definícia „divadelného diela“ ako diela autorského - ustanovenie § 3 ods. 3 AZ:

„Divadelným dielom je najmä inscenované dramatické dielo s hudbou alebo bez hudby, pantomíma a inscenovaná tanečná choreografia alebo iná choreografia; jeho autorom je najmä jeho režisér, ktorý toto dielo vytvoril tvorivou duševnou činnosťou.“

Autorský zákon výslovne pomenúva režiséra ako autora divadelného diela, ktoré je jedinečným výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej činnosti.

Autorovi divadelného diela - režisérovi patria všetky výhradné osobnostné a majetkové práva, medzi ktoré okrem práva udeľovať súhlas na použitie diela akýmkoľvek spôsobom, patrí aj právo udeliť súhlas na spojenie diela s iným dielom, či právo na spracovanie diela.

Explicitné vyjadrenie autorstva režisérov v praxi prináša zmenu v tom, že divadelní režiséri, alebo LITA v ich mene, uzatvárajú s divadlom licenčnú zmluvu nie ako výkonní umelci, ale ako autori.

Podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy je licenčná odmena, ktorú je možné dohodnúť rôznymi spôsobmi. Pri použití autorských diel divadlami sú obvyklým spôsobom určenia licenčnej odmeny tantiémy (percentá z hrubej tržby z každého predstavenia). Tento spôsob je typickým pre odmeňovanie autorov diel použitých v divadelnom diele (autor dramatického diela, prekladateľ, autor scénickej hudby a pod.). Dojednanie licenčnej odmeny formou tantiém pre režisérov bolo doposiaľ zriedkavým javom. Aktuálna právna úprava by mala doterajšiu prax zmeniť.

Zaujímalo nás, čo si o novej legislatívnej úprave a posilnení postavenia režiséra myslia tí, ktorých sa zmeny dotýkajú, preto sme na túto tému položili 4 rovnaké otázky aktívnym slovenským divadelným režisérom. Ich vyjadrenia nájdete nižšie.

Dana Dinková, © LITA 2014, foto: Miro Miklas

Odpovedá: Dana Dinková, tanečná choreografka, autorka a režisérka multižánrových diel. Pôsobí ako hosťujúci režisér pre Štátnu operu Banská Bystrica, kde sa podpísala pod mnohé úspešné tituly (Gipsy roots - čili - cigánske korenie, Cigánska láska, Carmen, Verdi). Spolupracuje aj s ďalšími domácimi a zahraničnými divadlami.

1. Viete o tom, že Nový autorský zákon zavádza definíciu pojmu "divadelné dielo" a v rámci nej upravuje postavenie divadelného režiséra?

Áno, viem, hoci zákon si to všimol až teraz, ja som si v podstate nikdy nepripúšťala pôsobenie režiséra ako výkonného umelca, ale vždy ako autora, či už som bola v pozícii režiséra, alebo choreografa. Bolo pre mňa absurdné, že moje choreografie v dielach, ktoré som aj sama režírovala, čiže vytvárala na základe vlastnej režijnej koncepcie, sa pokladali za umelecké dielo, ale režisérska práca, od ktorej sa v podstate odvíja všetko, celý tvar inscenácie, vrátane choreografie, sa považoval za umelecký výkon. Za choreografiu som dostala tantiémy, no za réžiu nie. Skrátka, chýbala tomu logika.

2. Čo sa podľa Vás zmení touto novou legislatívnou úpravou a explicitným priznaním autorstva divadelným režisérom?

V prvom rade dielo získa autorskú ochranu, a po druhé, režiséri budú môcť byť konečne takisto licenčne odmeňovaní (dostávať tantiémy) ako ostatní spoluautori diela.

3. Dostávali ste niekedy tantiémy za divadelnú réžiu (percentuálny podiel z hrubých tržieb za každé predstavenie)?

Nie, nedostávala. Ako som už spomínala, odmeňovaná som bola len za choreografiu.

4. Dá sa vopred odhadnúť, kedy sa režisérom viac oplatí zobrať vyšší honorár za vytvorenie diela, v ktorom je zahrnuté zároveň jeho ďalšie verejné vykonávanie a kedy, naopak, dostávať pravidelné tantiémy?

Sú diela, ktoré sú azda z komerčnejšieho hľadiska divácky príťažlivejšie, takže majú väčšiu pravdepodobnosť mnohonásobnej reprízovanosti. Mladý človek napríklad nepríde trikrát na tú istú operu, ale na muzikál, so známymi tvárami z médií, možno áno. Kvantita (počet repríz) nesie v sebe určité riziko zneužitia, aby sa ňou nenahrádzalo úsilie o kvalitu bez ohľadu na umelecký žáner – operu, operetu či muzikál. Závisí to predovšetkým od postoja samotných tvorcov nielen k tomu, čo chcú divákom ponúknuť a odovzdať, ale aj od ich vzťahu k umeniu a náročnosti voči sebe.

Martin Kákoš, foto: © Peter Procházka

Odpovedá: Martin Kákoš, divadelný, ale aj televízny a rozhlasový režisér. Pre divadlo režijne pripravil vyše 60 divadelných hier a muzikálov (napr. Lýsistrata, Lakomec, Posledná cigara, Charlyho teta, Tisícročná včela, Limonádový Joe, František z Assisi a mnohé ďalšie).

To, že autorský zákon konečne aj legislatívne ustanovuje režiséra ako autora divadelného predstavenia a priznáva mu tým náležitosti patriace autorovi, je určite dobrá správa. Nepochybne, ani doteraz nikto nespochybňoval, že vytvorenie režijnej koncepcie divadelnej inscenácie je autorská práca. Paradoxom však bolo, že autorsky boli chránené mnohé iné zložky (choreografia, scénická hudba), ale režisérovi, ktorého vklad do inscenácie je najkomplexnejší a premieta sa do všetkých zložiek, neboli zákonne tieto práva priznané. Následne producent vyplácal napríklad tantiémy choreografovi, ktorého celkový podiel v inscenácii tvoril iba zlomok, ale režisér si žiaden nárok uplatniť nemohol. Aj doteraz síce bolo možné individuálne si dojednať zmluvné podmienky, v ktorých režisérovi boli priznané práva ako autorovi diela, ale nešlo o zákonnú normu a väčšina producentov sa takto postaveným zmluvám bránila. Nejde pri tom iba o tantiémy, ale aj o oprávnenie producenta zaobchádzať s dielom (inscenáciou) bez súhlasu jej autora – režiséra. Producent potom mohol uskutočňovať napr. zmeny v obsadení bez režisérovho súhlasu, použiť časti diela na iné účely, zasahovať do koncepcie a pod. Rovnako tak nebolo z pohľadu režiséra nijako chránené iné šírenie diela (napr. používanie jeho záznamu alebo jeho častí inými médiami, uvádzanie predstavenia v iných, napr. zájazdových podmienkach alebo v zahraničí a pod.) Tým, že sú režisérovi priznané autorské práva, je akákoľvek svojvoľná manipulácia s inscenáciou bez režisérovho súhlasu protizákonná. Zároveň ochraňuje autora – režiséra pred plagiátorstvom alebo preberaním jeho koncepcie iným tvorcom. A to je mimoriadne dôležité.

V doterajšej praxi sa zvykli režisérovi priznávať tantiémy iba pri veľkých produkciách, napr. pri muzikálových predstaveniach. Bolo možné s producentom dojednať ich výšku okolo 2%. Záležalo vždy na vzájomnej dohode, ale napríklad priznať tantiémy choreografovi bola zákonná povinnosť. Zaradením režiséra do postavenia autora by sa táto anomália mala odstrániť. Nedá sa samozrejme jednoznačne určiť, kedy je výhodné dohodnúť si tantiémy za každé predstavenie a kedy sa dohodnúť s producentom na jednorazovom vykúpení práv. Záleží na type predstavenia, žánri, odhade jeho životnosti a diváckej úspešnosti a pod. Pokiaľ ide o predstavenie, u ktorého sa nepredpokladajú mimoriadne tržby, je asi výhodnejšie zvoliť variant jednorazového vyrovnania, pretože i divadlu narastá s vyplácaním tantiém za každé predstavenie administratívna záťaž. Ale v prípade veľkých titulov uvádzaných vo veľkých sálach a pri predpoklade dlhej reprízovosti sa rozhodne režisérovi oplatí dohodnúť si isté percento z hrubých tržieb. Vo výsledku môže ísť o podstatne vyššiu sumu než bol pôvodný režisérsky honorár.

Zaradenie režiséra divadelného predstavenia medzi autorov (popri dramatikovi, prekladateľovi, autorovi hudby, choreografovi) je iba odstránením anomálie, ktorá doteraz v autorskom zákone bola a okrem možných finančných benefitov (ktoré možno ani nie sú tým najdôležitejším) prináša najmä autorskú ochranu koncepcie. Je len teraz na nás, režiséroch, aby sme plnenie svojich autorských práv dôsledne vyžadovali.

Michal Vajdička, foto: © Peter Procházka

Odpovedá: Michal Vajdička, divadelný režisér, ktorý spolupracuje s mnohými významnými slovenskými i českými divadelnými scénami. Jeho inscenácie získali viacero ocenení. Je umeleckým šéfom Dejvického divadla v Prahe.

1. Viete o tom, že Nový autorský zákon zavádza definíciu pojmu "divadelné dielo" a v rámci nej upravuje postavenie divadelného režiséra?

Áno viem o tom, a som rád, že aj režisér sa konečne pokladá za autora. Už dávno neplatí, že by bol režisér len “ten” čo stavia na javisku mizanscény na základe poznámok autora. Trvalo niekoľko desaťročí, kým si to všimol aj zákon. Doteraz vznikali absurdné situácie. Režisér, ktorý sa niekoľko mesiacov intenzívne venoval príprave inscenácie, interpretáciou posúval jej význam a umocňoval jej výpoveď a vďaka jeho predstave vznikalo kompaktné umelecké dielo, sa musel uspokojiť s tým, že je to len “umelecký výkon”, zatiaľ čo jeho spolupracovníci (choreograf, hudobník), ktorí paradoxne vytvárali “umelecké dielo” na základe jeho predstáv a požiadaviek boli odmeňovaní a motivovaní aj odmenou za vytvorenie umeleckého diela “tantiémami”.

2. Čo sa podľa Vás zmení touto novou legislatívnou úpravou a explicitným priznaním autorstva divadelným režisérom?

Režisér doteraz nemal veľa možností ako ochrániť a uchovať umeleckú hodnotu svojho diela, veľakrát do inscenácie zasahovali divadlá z prevádzkových dôvodov a tak sa často stávalo, že inscenácia po čase zásadne zmenila tvar.

3. Dostávali ste niekedy tantiémy za divadelnú réžiu (percentuálny podiel z hrubých tržieb za každé predstavenie)?

Nie, nedostával.

Treba byť však opatrný v tom, že ak bude režisérovi vyplácaná odmena za reprízy inscenácie, môže sa stať, že “režisér” (ak sa bude dať ešte takto titulovať) podľahne pokušeniu inscenovať len divácky atraktívne projekty. :-)) Preto by som nepolemizoval medzi tým, či sa to vyplatí, alebo nie. Mal by to byť princíp. Veď aj divadlo tak získa istú zábezpeku, že sa režisér pokúsi vytvoriť inscenáciu, ktorá osloví čo najväčšiu divácku základňu.

Odpovedá: Jakub Nvota, spoluzakladateľ Túlavého divadla, ktorý režijne pripravil mnohé inscenácie pre divadlá na Slovensku i v Čechách (napríklad Štúdio L+S, DJGT Zvolen, Mestské divadlo Žilina, Městské divadlo Zlín, Slezské divadlo Opava).

1. Viete o tom, že Nový autorský zákon zavádza definíciu pojmu "divadelné dielo" a v rámci nej upravuje postavenie divadelného režiséra?

Áno, viem o tom.

2. Čo sa podľa Vás zmení touto novou legislatívnou úpravou a explicitným priznaním autorstva divadelným režisérom?

Je to zásadná zmena. Prax doteraz bola poväčšine taká, že režisér premiérou odovzdával dielo divadlu. To mohlo s predstavením manipulovať, napr. urobiť aj preobsadenie nejakej postavy bez vedomia režiséra a samozrejme - nikdy sme nemali žiadne tantiémy, pretože réžia vo väčšine divadiel nebola rešpektovaná ako autorský výkon.

3. Dostávali ste niekedy tantiémy za divadelnú réžiu (percentuálny podiel z hrubých tržieb za každé predstavenie)?

Nie nikdy. Iba ako autor, alebo úpravca textu. Tantiémy režisérom sa dávali iba ako kompenzácia ich honoráru, ak už to inak nešlo, ale nie a priori, podľa zákona.

Samozrejme dá. Záleží od divadla, jeho prevádzkovej praxe a odhadu, ako sa asi titul bude nasadzovať.