V prvej časti rozhovoru s prekladateľom legendárneho Obchodu na korze sme hovorili o jeho zoznámení sa s režisérom Jánom Kadárom a o tom, ako sa dostal od matematiky k filmu. Ďalej sa dočítate, ako ho inšpirovalo priateľstvo so scenáristami Imrem Gyöngyössym a Lacom Grosmanom, a o tom, v čom tkvie dobrý preklad filmových titulkov.

Ivan Hajoš na festivale študentských filmov Áčko 2018

Básnický filmový jazyk Imreho Gyöngyössyho

Okrem osudového stretnutia s Jánom Kadárom, ktoré otvorilo Hajošovi cestu k filmu, sa prekladateľa ľudsky aj profesionálne dotkol najmä kontakt s dvomi inými významnými autormi – scenáristom filmu Touha zvaná Anada, Imrem Gyöngyössym a scenáristom filmu Obchod na korze, Lacom Grosmanom.

Na Gyöngyössyho si spomína ako na dramatika nadaného vizuálnou obrazotvornosťou: „Scenár filmu Touha zvaná Anada obsahuje dlhé pasáže, ktoré evokujú krajinu, svetlo a obraz tak detailne, že ich človek vníma akoby videl film. Gyöngyössy sa za vojny ako mladý chlapec dostal do benediktínskeho kláštora a táto skúsenosť hlboko ovplyvnila jeho svetonázor i jazyk. Z každej vety jeho scenára vanula krása biblického jazyka, ktorú vstrebal v útlej mladosti – a pretože starý a nový zákon poznal tak dobre, vedel si z nich vybrať to podstatné, čo by si mal každý kultúrny človek osvojiť, nielen po literárnej, ale i ľudskej a etickej stránke. Jeho dialógy mali niekedy strohosť, inde zas hĺbku básnického biblického jazyka. Gyöngyössy, ako človek, bol priam školským príkladom jednoty diela a osobnosti,“ vysvetľuje Hajoš a dodáva: „Spomínam si, že sme spolu s pani Bočekovou, návrhárkou kostýmov, spoločne žasli nad krásou pôvodného maďarského scenára." Pri práci na preklade titulkov filmu k tohoročnej izraelskej retrospektíve filmov Kadára, preto nahliadal i do maďarského originálu.

“Z každej vety Gyöngyössyho scenára vanula krása biblického jazyka, ktorú vstrebal v útlej mladosti – a pretože starý a nový zákon poznal tak dobre, vedel si z nich vybrať to podstatné, čo by si mal každý kultúrny človek osvojiť, nielen po literárnej, ale i ľudskej a etickej stránke.”

Ako asistent réžie na filme o Anade mal možnosť nahliadnuť „do kuchyne“ režisérov a scenáristu, sledovať, ako vyvíjajú dramaturgiu filmu, škrtajú nevhodné slová a výrazy, aby každá postava prehovorila v ten pravý čas, vždy jazykom jej vlastným, v intenciách režijného zámeru. "Mnoho som sa tu naučil o scenáristike a to pomohlo pri práci na titulkoch, kde je nutné i pri krátení ustrážiť dialóg, a teda charakter a vzťahy postáv."

S Gyöngyössym sa, podobne ako s Kadárom, spriatelil. „Keď som pololegálne odchádzal do Izraela vlakom cez Budapešť, Imre s manželkou ma prišli pozdraviť do Budapešti na stanicu, aby ma mohli naposledy objať. S pravou maďarskou pohostinnosťou mi dali na cestu štanglu salámy a fľašu „barack pálinky“, o ktorú som sa podelil s kamarátmi.“

Stretnutie s autorom Obchodu na korze

S Lacom Grosmanom, autorom knižnej predlohy a scenára Obchodu na korze, sa Hajoš zoznámil na Kadárov podnet krátko po príchode do Izraela. „Grosman spracovával vtedy pre izraelskú televíziu scenár podľa svojej poviedky Rendezvous strýce Davida. Pôvodne mal byť film realizovaný v českej televízii s Werichom a Pucholtom. Škoda, že k tomu už kvôli udalostiam 1968 nedošlo.“

Mal 25 rokov, keď ho Grosman poprosil, aby pripravil kritiku prekladu scenára tohto filmu, ktorý do hebrejčiny preložil divadelný kritik pôvodom z Prešova, Nachman Ben-Ami. „Z prekladu som urobil „červené more“ a potom som sa triasol, čo na to obaja povedia. Ben-Ami bol veľmi schopný prekladateľ, ale jeho slovenčina za 20 rokov pobytu v Izraeli zastarala. K môjmu obrovskému prekvapeniu sa ukázal ako veľkorysý človek, prijal 95% mojich pripomienok. Nakoniec ma objal a povedal, že ako rodák je na mňa hrdý. Že som sa za tri roky naučil hebrejčinu do tej miery, že som schopný vytvoriť živý hebrejský dialóg.“ Stretnutia s Kadárom, Klosom, Grosmanom a Gyöngyössym ho mimoriadne ľudsky zasiahli: „Bola to škola života, nielen umenia. Boli prostí, milí a veľkorysí, ako vedia byť len veľkí ľudia.“

Master class Ivana Hajoša, Áčko 2018

Cesta k prekladom titulkov

Odchod do Izraela v roku 1969 a potreba finančného zabezpečenia rodiny priviedli Hajoša späť k matematike, ktorú pôvodne študoval. Ako aplikovaný matematik pôsobil v Izraeli väčšinu života. Film ho neprestal zaujímať, venovať sa mu však začal až v penzii – práve cez preklady a titulkovanie. „Bola to takmer náhoda – dostal som sa ku knihe Václava Maceka o Kadárovi. Kontaktoval som ho a neskôr, počas osobného stretnutia, som sa dozvedel, že hľadá niekoho, kto by pre festival v Tel Avive preložil do hebrejčiny Obchod na korze. Ponúkol som sa mu. A pomohol som i pri organizácii festivalu.“

Existujúce hebrejské titulky Obchodu na korze ho sklamali: „Titulky pre tento film vôbec nevystihli pôvodný text, neumožnili divákovi pochopiť iróniu a humor, skreslili jazyk i charakter postáv. Chcel som to napraviť.“

Pre izraelský "minifestival" vytvoril Hajoš hebrejské titulky k piatim Kadárovým filmom, štyri z nich boli uvedené po prvýkrát. Konštatuje, že reakcie divákov po premietaniach potvrdzujú, že sa mu podarilo vystihnúť atmosféru a odkaz snímok.

“Myslím, že budúci režiséri a scenáristi by si mali uvedomiť, že ak chcú svoj film dostatočne pripraviť pre zahraničné publikum, musia mať čo najlepšieho prekladateľa.”

Na poctivý preklad musí dohliadnuť autor

"Niektoré veci sa nedajú naučiť, musia byť v krvi, technika nestačí," hovorí prekladateľ. "Napríklad, keď Brtko hovorí Piti báčimu "Choďte do riti!", nesmie sa to preložiť proste ako nadávanie. Brtko sa hnevá, ale zostáva zdvorilý, neprestáva Piti báčimu vykať! V hebrejčine vykanie neexistuje, prekladateľ má tu neľahký oriešok. To mám práve na tejto práci rád."

Dnes sa Hajoš snaží odovzdať svoju skúsenosť študentom. „Titulky sa často berú ako akási vedľajšia činnosť,“ upozorňuje. „Niekto by to mal preložiť, aby to mohli vidieť v zahraničí... Myslím, že budúci režiséri a scenáristi by si mali uvedomiť, že ak chcú svoj film dostatočne pripraviť pre zahraničné publikum, musia mať čo najlepšieho prekladateľa.“ Aký je ten najlepší? Podľa Hajoša má spĺňať dva predpoklady: dobrú znalosť obidvoch jazykov a literárny cit. I časovanie titulkov by mal prekladateľ urobiť samostatne. „Hľadať výrazové ekvivalenty v druhom jazyku. Škrtať iba minimálne. Nájsť cestu ako i v stručnom preklade ozrejmiť, osvetliť dobu, udalosti, či prvky, ktoré sú zahraničnému divákovi cudzie,“ tvrdí. „Autori filmu by mali preklad sledovať a overiť si výsledok. Pretože režisér a scenárista do filmu investujú často i roky a bola by nesmierna škoda, aby to niekto nedbalým prekladom znehodnotil.“

“Joel Ivan Hajoš (*1946) sa narodil v Košiciach, študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. V roku 1967 prerušil štúdium a začal pracovať s Jánom Kadárom a Elmarom Klosom ako asistent réžie na ich poslednom spoločnom filme Touha zvaná Anada. Od roku 1969 žije v Izraeli, kde sa naučil po hebrejsky. K filmu sa vrátil ako prekladateľ filmových titulkov do hebrejčiny, ktorým sa začal venovať po odchode do penzie. Vytvoril hebrejské titulky k piatim filmom Kadára a Klosa. ”