Aj keď už takmer 50 rokov žije v Izraeli, prekladateľ legendárneho Obchodu na korze do hebrejčiny Joel Ivan Hajoš sa rád a často vracia na Slovensko. V týchto dňoch zavítal do Bratislavy kvôli festivalu študentských filmov Áčko, kde viedol master class na tému Titulky k filmom Jána Kadára a Elmara Klosa. Ivan Hajoš nám porozprával o svojej ceste k filmu, aj o priateľstve a spolupráci s režisérom Kadárom.
V druhej časti rozhovoru, ktorú zverejníme budúci týždeň, si prečítate viac o tom, ako Hajoša inšpirovalo priateľstvo so scenáristami Imrem Gyöngyössym a Lacom Grosmanom, a o tom, v čom tkvie dobrý preklad filmových titulkov.
Ivan Hajoš na festivale študentských filmov Áčko 2018
Nedeľné rozhovory s Kadárom
Už keď prišiel ako 18-ročný do Prahy študovať matematiku, lákal Ivana Hajoša svet filmu. Šťastnou zhodou okolností sa počas pobytu dostal bližšie k rodinnému známemu, vtedy už uznávanému režisérovi, Jánovi Kadárovi. „Bolo to v období, keď strihal film Obchod na korze. Býval som na internáte vzdialenom 150 metrov od domu Kadárovcov, preto ma vždy v nedeľu pozývali na obed. Brali ma ako poloadoptívneho syna. S Kadárom sme veľa debatovali o filme. Zaujímal sa, čo sa mi páči a prečo. Keď som raz spomenul Felliniho film 8 1/2, chcel moje vysvetlenie – tvrdil, že je to zaujímavý film, no nerozumie mu. Už si nespomínam, čo som mu vtedy odpovedal. Bol ale s mojou odpoveďou spokojný a ja som sa stal jeho stálym hosťom,“ spomína Hajoš na začiatky priateľstva s režisérom.
Kadár mal na neho veľký vplyv. „Film ma pohltil natoľko, že som chcel nechať štúdium a venovať sa mu profesionálne,“ priznáva sa. Tak sa aj stalo, ešte v 60. rokoch opustil Hajoš matematiku a vrhol sa po Kadárovom boku do filmového sveta.
Touha zvaná Anada
Na jeseň v roku 1967 požiadal Kadár Hajoša, aby sa stal druhým asistentom réžie vo filme Touha zvaná Anada. „Vo filme mali veľa zahraničných hercov a ja som vedel jazyky. Dali mi za úlohu prekladať. Kadár mi povedal, že každý musí nejako začínať, mám sa dívať, ako sa film robí, a že postupne uvidíme, ako sa na pľaci uplatním.“
Išlo o posledný spoločný film oskarového režisérskeho tandemu Kadár – Klos. Ako zvláštny bonus dostal Hajoš možnosť sedieť s režisérmi aj pri pracovných schôdzkach s Imre Gyöngyössym. Bol teda pri tvorbe filme od úplného začiatku, už pri písaní scenára. Spomína, že hlavné slovo mal Kadár. Presne vedel, čo z pôvodnej knižnej predlohy chce použiť. A maďarský dramatik Imre Gyöngyössy, suverénny a profesionálny scenárista, dokázal písať podľa jeho návodu. „Kadár to viedol po dramaturgickej stránke, určoval scény, vývoj dramatickej zápletky, chronologicky to celé usporiadal,“ spomína na tvorbu scenára Hajoš. „Gyöngyössy to tak napísal a potom sedeli všetci traja aj s Klosom. Klos opravoval, o čom si myslel, že sa opraviť má.“
Na pľaci skúšky hercov aj natáčanie viedol opäť Kadár, bol v tejto oblasti dominantný. S Klosom však podľa Hajoša vždy vedeli dopsieť k dohode. „Myslím si, že jeden druhého potrebovali. Boli nerozlučnou dvojicou. V jednej veci vynikal jeden, v druhej druhý. Boli zohratí a fungovalo to. Keby Kadár ostal v Československu, bez Klosa by nepokračoval. Aj z Ameriky mu neraz písal, ako často by jeho rady potreboval.“
“Joel Ivan Hajoš (*1946) sa narodil v Košiciach, študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. V roku 1967 prerušil štúdium a začal pracovať s Jánom Kadárom a Elmarom Klosom ako asistent réžie na ich poslednom spoločnom filme Touha zvaná Anada. Od roku 1969 žije v Izraeli, kde získal vysokú úroveň ovládania hebrejčiny. K filmu sa vrátil ako prekladateľ filmových titulkov do hebrejčiny, ktorým sa začal venovať po odchode do penzie. Vytvoril hebrejské titulky k piatim Kadárovým filmom. ”