Výbor LITA je orgánom kontroly, tvoria ho deviati členovia volení tajným hlasovaním Valného zhromaždenia tak, aby v ňom boli pomerne zastúpené všetky kategórie členov. Medzi jeho výlučné právomoci patrí napríklad kontrolovať riadenie a hospodárenie LITA, vyplácanie odmien, schvaľovať zásadné otázky a postupy, podmienky zmlúv, sadzobníky.. atď. V sérií krátkych rozhovorov postupne predstavíme všetkých novozvolených členov Výboru.
Dušan Dušek (1946) patrí k najlepším slovenským poviedkárom, venuje sa najmä kratším prozaickým žánrom, ale je aj autorom literatúry pre deti a mládež, dvoch básnických zbierok, rozhlasových hier a v neposlednom rade filmových scenárov k oceňovaným filmom Dušana Hanáka a Martina Šulíka. Knižne vydal vyše 18 prozaických autobiograficky ladených titulov so svojskou poetikou a láskavým humorom. Pôsobí ako profesor v Ateliéri scenáristickej tvorby VŠMU. Nedávno mu vyšla poviedková knižka Ponožky pred odletom.
Koncom minulého roka ste krstili svoju najnovšiu knihu poviedok s názvom Ponožky pred odletom, v čom vám vyhovujú kratšie literárne žánre?
S dĺžkou literárnych textov je to ako s dĺžkou behov v ľahkej atletike. Aj tam sú šprintéri na sto, na dvesto, na štyristo metrov, potom bežci na stredných tratiach, až napokon maratónci. V literatúre na krátkych tratiach behajú básnici a poviedkari, novelisti sú strednotratiari, románopisci patria medzi maratóncov. Dĺžka nie je rozhodujúca. A ak je, tak je to len dĺžka ľudského dychu – kto má akú výdrž, toľko ubehne. No samotný beh – i literatúra – sú vždy krásne.
Paradoxne som skoro všetky svoje knihy začal písať ako romány, ale pri samotnej práci sa mi to vždy akosi rozsypalo na menšie útvary. Netrápim sa tým. Každý námet si napokon nájde vlastné šaty – aj číslo veľkosti.
Čo pre vás, ako autora obnáša uvedenie nového titulu na knižný trh?
Všetky knihy sú ponuky na dialóg, na komunikáciu – a práve tým, že sa kniha dostane do obchodu, môže začať svoju púť od spisovateľa k tomu najdôležitejšiemu adresátovi t. j. k čitateľovi. Bez čítania sú knihy len potlačený papier. Každým čítaním akoby sa kniha vždy nanovo písala. Až v tej chvíli naozaj ožíva.
Ste typ autora, ktorý sa rád zúčastňuje na čítačkách, besedách, literárnych podujatiach?
Autorovi akosi neprináleží, aby čokoľvek hovoril o svojich knihách. Nemôžete nikomu vnucovať svoju predstavu o tom, čo ste napísali, čo chceli povedať. Na besedách je oveľa zaujímavejšie to, čo hovoria čitatelia, ako to, čo hovorí autor. A o fáze prípravy knihy už vôbec nehovorím.
Ako ste spokojný s recenzným ohlasom Vašej tvorby?
Podľa mňa – čitateľ má vždy pravdu. Každý si slobodne môže o knihe vytvoriť vlastný názor. Čím sú rôznorodejšie, tým je to pre autora a jeho knihu vítanejšie a lepšie. Aj recenzenti sú najprv čitatelia. Nikdy s nimi nepolemizujem.
Aké čitateľské návyky pestujete u svojich študentov? Číta táto generácia ešte papierové knihy?
Určite číta, aj keď menej ako naša generácia, my sme však ani netušili, že raz bude internet – ten obrovský priestor na čítanie. No predsa len, čítanie knihy je čosi intímne, človek sa rozpráva nielen s autorom, ale i so sebou. V tom sú knihy nenahraditeľné.
Čo podľa Vás prinesie projekt obchodne nedostupných diel, ktoré sa onedlho sprístupnia verejnosti?
Rozšíri sa možnosť čítania. Všetky dobré knihy, hoci dávno zmizli z obchodov, budú dostupné. Budú na nás trpezlivo čakať. A vítať nás.
Vo výbore LITA ste zástupcom autorov beletrie, v čom je LITA kľúčová pre túto oblasť tvorby?
Ako pre všetky ostatné – dáva spisovateľom právne istoty, týkajúce sa všetkých fáz šírenia kníh.
“LITA sleduje a chráni naše autorské práva – o to slobodnejšie a bez starostí môžeme vďaka nej niečo tvoriť.”