JURAJ MARTIŠKA (www.martiska.eu) sa narodil 2. 4. 1969 v Ružomberku. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici a na VŠVU v Bratislave odbor maľba u profesorov Ľ. Hološku a J. Bergera. Venuje sa voľnej tvorbe, ale najmä knižnej ilustrácii pre deti a mládež a grafickému dizajnu. Za svoju ilustračnú tvorbu získal niekoľko ocenení: Najkrajšie knihy Slovenska 2009 - Černík Ervín, Najkrajšia detská kniha jesene - Ako začať zbierať známky (2010), Najkrajšie knihy Slovenska 2010 - Krajinka s koníkom, Najkrajšia detská kniha jesene - Dievčatko z veže (2011), Najkrajšie knihy Slovenska 2011 - Ako vyzerajú čísielka, Čestná listina IBBY za ilustrácie knihy Krajinka s koníkom a Najkrajšia detská kniha leta - Koľko váži Matilda (2013). Je držiteľom ceny Ľudovíta Fullu, ktorú mu v roku 2013 udelili Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana.

Vaše ilustrácie sú u detí veľmi obľúbené, myslíte si, že to je aj tým, že sám máte deti a detskému recipientovi lepšie rozumiete?

Ďakujem, je to možné, že je to preto. Ale sú ilustrátori, ktorí deti nemajú a myslím si, že detskému čitateľovi rozumejú. Je to v každom osobitne. Určite môže komunikácia s deťmi a prežívanie spoločných zážitkov s nimi dať impulzy k mnohým neskorším nápadom, predstavám, môže to byť inšpirujúce.

Jednu knižku (Krajinka s koníkom) ste dokonca ilustrovali so svojou dcérou Maximkou, ako veľmi vaše deti ovplyvňujú vašu tvorbu?

Neviem ako veľmi ju ovplyvňujú, pretože nemám skúsenosť s inou možnosťou. Ale táto kniha je tá, ktorá bude navždy pre mňa iná, pretože Maximka mala 7 rokov keď sme ju ilustrovali. Je v nej veľa pocitov a emócií, ktoré sa k nej viažu. Musím povedať, že príjemných. V roku 2010 bola ocenená zápisom na Čestnú listinu IBBY. Najnovšie sme spolu ilustrovali knižku, ktorá práve vyšla (2014). Je to kniha Janka Milčáka: Starec, ktorý lietal. Dúfam, že sa bude čitateľom páčiť. Maximka v nej kreslila vtáčiky a rastlinky a zopár motýľov, má za sebou kus peknej práce. Obrázky sa jej vydarili.

Máte na konte množstvo zilustrovaných titulov. Vyžaduje ilustrátorský chlebíček veľkú sebadisciplínu? Často pracujete pod tlakom?

Tak ako každé povolanie, kde ste odkázaný sám na seba (nezodpovedáte sa denne nadriadenému), musím dodržiavať istú disciplínu, inak by mi ušiel čas a nestihol by som nič. Obzvlášť vtedy, keď je toho viac,... ale samozrejme, keď si na to človek zvykne, nie je to problém. Pod tlakom pracujem niekedy častejšie, niekedy menej často a zatiaľ to zvládam. No v tomto momente neviem, čo by povedala moja rodina, možno by sme si protirečili...

Kto vás častejšie oslovuje k spolupráci – vyberá si vás aj samotný spisovateľ alebo vás odporučí vydavateľ?

Je to rôzne, niekedy vydavateľ a niekedy spisovateľ, tento druhý variant ale menej často, lebo väčšina vydavateľov si určuje svoju líniu po ktorej sa chce uberať a nie vždy im ten ilustrátor, ktorého by chcel spisovateľ vyhovuje. Ide predovšetkým o typ ilustrácii a vekovú kategóriu, ktorým sa ako ilustrátor viac venujem. Kedysi to bolo viac pre teenagerov, keďže som pre nich robil v 90-tych rokoch komixy. Dnes je to skôr pre mladších.

Ako prebieha spolupráca so súčasnými autormi, ilustrátor do textu nezasahuje, ale platí to aj naopak? Mávate pri práci voľnú ruku alebo ste sa stretli aj s autormi, ktorí mali o svojom texte konkrétne predstavy a snažili sa ich presadiť?

Do textu nezasahujem, aspoň sa tomu vyhýbam. Nie je to moja parketa. Pri ilustrovaní mávam voľnú roku. Ale je to všetko o komunikácii, dá sa dohodnúť nejaká časť zásahov, odkomunikovať si ju s autorom. Lebo v konečnom dôsledku ide o spoločné dielo - v tomto prípade o knižku a nejaké „žabomyšie vojny“ by jej neprospeli. Určite to však neznamená, že som ochotný urobiť čokoľvek. Ilustroval som aj pre autora, pre ktorého som kreslil inak. Korigoval takmer každú ilustráciu, aby čo najviac vyhovovala jeho predstave, samozrejme, ešte kým bola ilustrácia v štádiu skice a náčrtu. Potom to už išlo hladko.

Je nutné si s autorom textu rozumieť? Myslíte si, že je na ilustráciách cítiť, kedy ilustrátora text bavil?

Je dobré, ak máte s autorom textu nejakú skúsenosť... Dá sa potom ľahšie odhadnúť ako ktorú situáciu v knihe „pochopiť“, no nie je to nutné. Určite je veľmi dôležité aby ilustrátora text bavil, aby to nebola len „povinná jazda“. V každej profesii je dôležité nadšenie, aby vás práca tešila. Pri väčšine knižiek sme si s autormi „sadli“, určite z môjho pohľadu.

Aké zadania máte rád? Môžete si situácie, ktoré chcete zobraziť vyberať sám? Bývate limitovaní počtom ilustrácií?

Počtom ilustrácií som niekedy limitovaný, to záleží aj od vydavateľa, ktorý tiež vstupuje svojou predstavou a v konečnom dôsledku aj financiami do procesu prípravy knižky. V zásade mám voľnú ruku. Takže samotné situácie, ktoré chcem vytiahnuť z knižky ilustráciou, to už je na mne a na mojom zvážení koľko a kam dám obrázky.

Ako u vás prebieha samotný proces tvorby, vynárajú sa vám obrazy už pri čítaní textu? Robíte si skice?

Vždy to závisí od okolností. Niekedy už pri prvom rozhovore s vydavateľom alebo samotným autorom knižky, začnú sa vynárať nejaké predstavy. Je to prirodzene len náznak a keď dostanem knižku do rúk na čítanie tak „čmáram“ do textu, robím si poznámky, lebo niekedy tie prvé pocity sú najdôležitejšie, k ním sa zvyknem vrátiť. Keď potom dostanem od grafika zalomenú knižku, tak si prenášam poznámky a náčrty do nej.

Ako sa potom ďalej „učíte“ postavy? Nemáte problém sa „zopakovať“?

S opakovaním, s tým problém nemám, keďže som robil dlhý čas aj komixy a komix je postavený práve na tom, že tam vystupujú určité typy postav a tie sa opakujú z najrozličnejších pohľadov a situáciách v príbehu. Charakter postáv sa vynára podobne ako prvé obrázky, niekedy hneď na prvý „šup“, niekedy ich počas čítania korigujem, lebo sa môžu v texte ukázať niektoré charakterové alebo vizuálne črty, ktoré nemuseli hneď byť jasné.

Váš rukopis je pomerne ľahko identifikovateľný, čo je pre vašu ilustrátorskú tvorbu typické?

To by mala byť otázka asi pre nejakého teoretika. Osobne si myslím, že hľadám humor, nejaké humorné úsmevné situácie, pripadne napätie a situácie, ktoré dajú knižke trošku iný rozmer, aby ilustrácia len neilustrovala text. Smútku a veľmi vážnych vecí svet a život okolo nás prináša až nadmieru, tak sa usilujem hovoriť v mojich obrázkoch o niečom inom, nech sa deti a dospelí zasmejú. Spomínam si na rozprávku Dievčatko so zápalkami od H. CH. Andersena, keď som dosť dlho nevedel nájsť chuť urobiť k nej ilustráciu. Bola taká smutná...

Slovenská ilustrácia sa teší svetovému uznaniu, je pre vás také kvalitné zázemie inšpirujúce? Sledujete prácu svojich kolegov? Koho obdivujete?

Slovenská ilustrácia patrila vždy k najlepším v ilustrátorskom svete. Mali sme vybudovanú silnú tradíciu a zázemie, mnoho oceňovaných ilustrátorov a ilustrátoriek a myslím, že je tomu tak aj dnes. Aj v ilustráciách sú iste trendy, tak ako aj v móde, ktoré zaujmú niekedy viac, niekedy menej. Je to prirodzené. Ani na obed si nedávame stále to iste jedlo... a keď, tak aspoň zmeníme reštauráciu. Prácu kolegov vnímam niekedy intenzívnejšie, inokedy menej. Je to závislé od času. Mám a aj si stále dopĺňam zbierku kníh od kolegov ilustrátorov. Kupujem knižky stále a potom v nich listujem a premýšľam nad nimi. Hľadám inšpiráciu aj medzi súčasníkmi a aj medzi „starými“ ilustrátormi, ale aj na besedách s deťmi, prípadne na workshopoch s nimi. Môj obdiv patrí nielen starým či starším ilustrátorom, ako je Dušan Kállay, Vincent Hložník, Ľuba Končeková - Veselá a iní..., ale aj mladším a mladým, ktorých to aj napriek zlej situácii s knihami neprestalo baviť a usilujú sa niečo robiť.

Na čom aktuálne pracujete? Máte čas venovať sa aj maľbe, ktorú ste vyštudovali? Môžu sa naše deti tešiť na novú knižku?

Ako som spomenul, najnovšia knižka už by mala byť na pultoch kníhkupectiev, Starec, ktorý lietal, ktorú vydalo vydavateľstvo Trio Publishing. Graficky som upravil knižku Bájky pre vydavateľstvo Perfekt, je veľmi pekná. Ilustrácie robil kamarát Miroslav Regitko. Mal by som pracovať na knižke pre vydavateľstvo Jas, no zatiaľ som ešte nezačal, mala by vyjsť na jeseň. Okrem toho robím teraz na učebniciach a občas pre časopisy. Voľnej tvorbe – maľovaniu som sa minulý rok venoval menej, tento rok by som chcel viac, mal by som mať výstavu v Ružomberku, tak už začnem s prípravou.

LITA ďakuje autorovi za rozhovor.