Mesiac marec sa nám už tradične spája s knihami. Nabáda nás zamyslieť sa, aký vzťah máme ku knihám, aké sú naše čitateľské záujmy, čo máme v domácej knižnici a o knihách a prečítanom (viac ako inokedy) sa aj rozprávať.

V LITA sme sa pri tejto príležitosti porozprávali o knihách s autormi pôsobiacimi v rôznych oblastiach tvorby, ako výtvarné umenie, audiovízia či divadlo.

Zaujímalo nás:

1. čo aktuálne čítajú

2. aká je ich obľúbená kniha alebo spisovateľ

3. čo radi čítali v detstve

Zavítajte teda spolu s nami do ich knižného sveta. Spomeňte si na knihy svojho detstva či nechajte sa inšpirovať k prečítaniu niektorej z ich obľúbených kníh. Prajeme Vám veľa pekných zážitkov s knihou v ruke a autorom ďakujeme, že nám dovolili nahliadnuť do svojich knižníc.

© LITA 2014, foto: Miro Miklas

1. Momentálne som dočítala úžasný Balzacov životopis z pera Stefana Zweiga. Vyšiel síce pred 55 rokmi v Odeone v preklade Jaroslavy Votrubovej-Kouteckej, ale stále sa výborne číta. A už ma čaká ďalší životopis z pera Jamesa Knowlsona: Odsúdený na slávu. Život Samuela Becketta. Práve ho vydal Divadelný ústav v preklade Kataríny Karovičovej a Jany Levickej.

2. Moja obľúbená kniha? Alebo spisovateľ? Ťažká otázka. Čítam podľa nálady a potreby. Často mám rozčítaných viac kníh naraz. Rada čítam eseje, listy a najmä knihy o čítaní a o slove. Takže: Nathalie Sarrautová: Používanie slov, Georges Perec: všetky jeho knihy a tiež knihy Juliena Barnesa a mnohých ďalších. A samozrejme Hemigwayov Pohyblivý sviatok.

Obálka knihy Odsúdený na slávu, © Divadelný ústav

3. Ak nerátam leporelá, ktoré som vedela naspamäť: Môj Macík, Žabiatko a samozrejme Čin-čin, tak to bol J. C. Hronský - Smelý zajko v Afrike, moja prvá knižka, ktorú som aj umelecky dotvorila - vyfarbila som Vodrážkove ilustrácie. Tá knižka prežila aj moje deti a momentálne je u mojej najmladšej vnučky. Prešla som všetkými čitateľskými fázami, zaujímavé, že si oveľa viac pamätám knihy z detstva ako tie, ktoré som čítala pred pár rokmi. Staropamäť spoľahlivo funguje. Pravidelne siaham po Salingerovej knižke Kto chytá v žite, listujem v nej a zisťujem, aký vynikajúci bol a stále je preklad Viery Marušiakovej - vôbec nezostarol.

1. Momentálne mám rozčítanú knihu od francúzskej spisovateľky Muriel Barbery, v českom preklade S elegancí ježka (L'élégance du hérisson).

2. Mám zopár obľúbených, ku ktorým sa stále vraciam. Jednou z nich je kniha Ženy, ktoré behali s vlkmi od spisovateľky Clarissa Pinkola Estés. Je to fenomenálne dielo, ktoré prepája príbehy, rozprávky a mýty, je plné veľkej múdrosti a lásky. A ešte sa veľmi rada vrátim, aj keď nie často si čítam básne, ale je to pre mňa skutočne literárny skvost, od autora Andreja Sládkoviča - Marína.

Obálka knihy Marína, © Perfekt

3. Úplne presne si asi nespomeniem na prvú knihu, ktorú som čítala, ale obľúbená bola určite od spisovateľky Marianny Grznárovej - Maťko a Kubko.

foto: © Stanislava Topoľská

1. Aktuálne sú to dve knihy, obe z obdobia holocaustu - Mengeleho dievča - Viola Stern Fischerovej a Veroniky Homolovej Tothovej a kniha Hanny Krall - Srdcový kráľ.

2. Veľmi rád sa vraciam ku knihám Kurta Vonneguta.

3. Ako prvú knihu, ktorú som prečítal mám zafixovanú knihu Lov slov od Jozefa Pauloviča, ale moje detstvo najviac ovplyvnili knihy o troch pátračoch - ale iba tie od Roberta Arthura - a príbehy Pána Tragáčika poľského autora Zbigniewa Nienackeho.

1. Pred niekoľkými dňami mi na stole pristála obrovská "bichľa", inak sa totiž životopisu Samuela Becketta Odsúdený na slávu od Jamesa Knowlsona ani nedá povedať. "Životopisu o mne od Vás - áno," takto stručne odpísal charizmatický dramatik Knowlsonovi, keď si od neho pýtal povolenie, aby napísal jeho portrét. Predstavuje nám v ňom súkromnú sféru obdivovaného umelca i jeho zdroje inšpirácií. Kniha má vyše tisíc strán, nie je to niečo, čo sa dá prečítať na jeden dúšok. Baví ma však otvoriť si každý deň nejakú inú kapitolu a natrafiť na nejaký zaujímavý detail z Beckettovho života.

Práve som dočítala knihu Davida Grossmana Vojde kôň do baru, ku ktorej ma inšpirovalo nedávne hosťovanie divadla Cameri Tel Avivu v Činohre SND s herecky veľmi presvedčivým spracovaním tejto predlohy. Stále vo mne doznieva aj "správa" o otcovi-esesákovi, ktorú nám s obdivuhodnou otvorenosťou, dokumentárne triezvo, pritom však s obrovským emotívnym zásahom predložil rakúsky spisovateľ Martin Pollack v knihe Smrť v bunkri.

2. Milujem autorov, ktorí pracujú úsporným jazykom. Určite ma ovplyvnil Fowlesov Zberateľ, McEwanova Betónová záhrada, Jelinekovej Milenky či Brežnej Nevďačná cudzinka. Nemám žiadny vzťah k detektívkam ani k fantasy.

3. Ak preskočím Guľka Bombuľka, Osmijanka, Bambiho, Emila a detektívov, Potopu či Olivera Twista, tak mojou veľkou detskou vášňou boli winetuovky, od ktorých som sa rovno prepracovala k Anne Kareninovej.

1. Aktuálne čítam viac vecí, teda dočítal som dva romány francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa.

2. Obľúbených kníh mám veľa. Teda pars pro toto, Šťastný Jim od Kingsley Amisa.

3. Na prvú knihu si nespomínam. Bol to asi detský šlabikár, alebo nejaké leporelá. Ako Žabiatko od Ľudmily Podjavorinskej. A Čačky-hračky. Ako dieťa som mal veľmi rád a stále mám Knihu džungle od Rudyarda Kiplinga. Ako psychohygienu čítam Raymonda Chandlera, občas Chalíla Džibrána, často Ruda Slobodu, V. Šikulu, D. Mitanu, D. Dušeka, P. Vilikovského, H. Hesseho, A.de Saint -Exupéryho.