Tento rok v novembri slávi LITA 70. výročie založenia. Kým dospela k tomuto číslu, pochopiteľne nebola vždy občianskym združením autorov, nezastupovala umelcov z toľkých oblastí umenia, ako dnes, dokonca ani meno LITA neniesla po celý čas. Problematika autorských práv však bola kľúčová od prvých dní až dodnes. Akým vývojom prešla LITA za takmer trištvrte storočia?
Od DILIA cez DILIZA k LITA
Na úplnom začiatku bola bratislavská pobočka celoštátnej organizácie sídliacej v Prahe – oddelenie DILIA, Československého divadelního a literárního jednatelství. Pod túto organizáciu prešli v roku 1949 (v období všeobecnej kolektivizácie) viaceré dovtedy pôsobiace súkromné divadelné agentúry. K nej siahajú základy súčasnej českej DILIA, ktorá je dnes dobre známa najmä v divadelníckych kruhoch ako divadelná agentúra a organizácia kolektívnej správy práv, aj korene LITA.
“Prvá predchodkyňa LITA nezačala vo veľkom – mala peniaze na počiatočné výdavky, pečiatku, jej vedúci získal dvoch spolupracovníkov a prepožičaný stôl.”
Ako píše v spomienkach vedúci prvej predchodkyne LITA a neskôr prvý riaditeľ samostatnej organizácie, prekladateľ Blahoslav Hečko, slovenská pobočka nezačala vo veľkom. Hečko prešiel v Prahe na jeseň 1949 rýchlokurzom „veškeré agendy”, nové oddelenie dostalo peniaze na prvé výdavky, pečiatku, jeho vedúci získal dvoch spolupracovníkov a prepožičaný stôl vo Zväze slovenských spisovateľov v bratislavskej Redute. V intenciách celkového zamerania organizácie sa aj „slovenské oddelenie“ podieľalo na zastupovaní domácich autorov literárnych aj dramatických diel a na kultúrnej propagácii, a to najmä výberom odmien pre autorov, k čomu postupne pribúdala edičná činnosť.
Život pobočky nebol dlhý a organizácia sa zakrátko osamostatnila. V roku 1954 vzniklo Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo používajúce skratku DILIZA. Z tohto družstva spisovateľov, skladateľov a prekladateľov sa neskôr stala samostatne hospodáriaca socialistická organizácia, ktorú čakala ďalšia výrazná zmena v roku 1969. Práve vtedy sa z DILIZA stáva LITA, teda Slovenská literárna agentúra. Pre LITA znamenajú tieto roky viacero zmien. Organizácia sa dostáva do pôsobnosti Ministerstva kultúry, „ktoré ju potom v budúcnosti poverovalo nie vždy najpríjemnejšími úlohami“, ako o tomto období napísal dlhoročný zamestnanec a neskôr člen Výboru LITA, Kornel Földvári.
“V roku 1969 sa z DILIZA stáva LITA, teda Slovenská literárna agentúra.”
Po vzniku československej federácie k aktivitám LITA zároveň pribúda výhradné oprávnenie na sprostredkovanie prevodu práv medzi Slovenskom a zahraničím, ktoré dovtedy zabezpečovala pražská DILIA. To znamená, že LITA sa stáva monopolnou organizáciou – jediným kanálom prostredníctvom ktorého mali divadlá či vydavateľstvá možnosť uviesť či vydať na Slovensku diela zahraničných autorov a podobne „dostať“ diela domácich autorov do zahraničia. Ruka v ruke s novými kompetenciami sa však stáva napríklad aj súčasťou Medzinárodnej konfederácie spoločností autorov a skladateľov (CISAC), členstvo v ktorej je vo svete autorských organizácií známkou spoľahlivosti a LITA je jej súčasťou dodnes.
Či už v LITA, DILIZA alebo pobočke DILIA, popri ochrane autorských práv bola až do deväťdesiatych rokov jednou z hlavných aktivít organizácie aj vydavateľská a agentážna činnosť. Podporujúc rozrastajúcu sa sieť profesionálnych divadiel na Slovensku sa organizácia zameriavala na preklady zahraničných hier, ktoré vedela na základe partnerstiev získať a divadelníkom sprostredkovať práve ona, ale aj na výrobu kópií prekladov aj domácich diel pre tieto účely v čase, keď neboli „rozmnožovacie stroje“ samozrejmosťou. Na systematické prekladanie, rozmnožovanie a distribúciu textov divadelných hier do profesionálnych aj ochotníckych divadiel sa postupne nabaľovalo vydávanie vlastných publikácií. Tie informovali o novinkách z divadla ako Dramaturgický spravodajca či Divadelné novinky alebo slúžili na propagáciu domácich literárnych aj divadelných autorov v zahraničí ako informačné bulletiny či tematické zborníky s prekladmi do cudzích jazykov.
“Do súčasnej podoby občianskeho združenia sa LITA transformovala začiatkom 90. rokov.”
Občianske združenie autorov – LITA
Do súčasnej podoby občianskeho združenia sa LITA transformovala začiatkom 90. rokov. V období prudkých zmien po Nežnej revolúcii najprv organizácia zmenila svoje fungovanie, zbavila sa ideologických nánosov minulosti, výrazne sa zmenšila a zanechala aj časť svojich aktivít. Z jej agendy zmizla napríklad práve dovtedajšia redakčná a vydavateľská činnosť, ktorá sa stala ekonomicky neudržateľnou.
V roku 1993 sa premena LITA zavŕšila vznikom nezávislého občianskeho združenia autorov z oblasti literatúry, divadla a filmu s názvom LITA, ochranná autorská spoločnosť, ktoré získalo oprávnenie pre výkon kolektívnej správy práv. Vznikla tak LITA vo viac-menej dnešnej podobe – kolektív autorov, právnikov a administratívnych pracovníkov, ktorí sa usilujú o zlepšenie postavenia tvorcov, férové odmeny pre autorov, dodržiavanie autorských práv a podporu slovenského umenia.