Kde sa končí naša solidarita? Pýta sa novoročný pozdrav LITA

LITA, autorská spoločnosť prináša piaty autorský novoročný pozdrav. V rámci projektu Nový rok so slovenským umením ho pre organizáciu vytvoril fotograf Ján Viazanička. PF 2023 reflektuje stav súčasnej spoločnosti upozorňuje na to, že hoci obývame jeden priestor, rozumieme si stále menej, a preto nabáda k vzájomnému porozumeniu.

Séria Nový rok so slovenským umením každoročne prezentuje vybranú slovenskú autorku alebo autora, ktorých LITA osloví s možnosťou vytvoriť unikátny novoročný pozdrav propagujúci domácu tvorbu. Každý rok je pozdrav venovaný jednej z oblastí tvorby v pôsobnosti LITA. PF 2023 je venovaná fotografii a akcentuje dôležitosť vzájomného porozumenia.

Obývame jeden priestor

Ján Viazanička formou fotografickej koláže vytvoril nadrozmerný obytný dom. Schátraná budova na obraze symbolizuje priestor, ktorý obývame spoločne, no napriek tomu nesie názov Rozdelená spoločnosť. Viazanička v diele odkazuje na narastajúcu polarizáciu, radikalizáciu verejnej diskusie a prevládajúce nedorozumenia. V novoročnom pozdrave LITA sprevádza jeho dielo text publicistu a kurátora Branislava Štěpánka: „Používame spoločný jazyk, no napriek tomu nedokážeme hovoriť jednou rečou. Žijeme v permanentnom nedorozumení, dôsledkom ktorého je narastajúci chaos a spretŕhanie spoločenských väzieb.“

Ján Viazanička: Rozdelená spoločnosť, zo série Abstraktná realita

Dielo pre novoročný pozdrav LITA charakterizuje pre Viazaničku typický kritický pohľad na spoločnosť. Pocit spretŕhaných väzieb umocnil fotograf aj ďalšou prácou s dielom – adresáti poštového pozdravu navyše z LITA dostanú iba fragment, útržok veľkoformátovej tlače, ktorú autor roztrhal na kúsky. Priamočiaro tak odkazuje na ideu diela: „Môžeme sa pýtať: ako asi vyzerá celá fotografia? Aká jej časť sa ušla inému adresátovi tohto novoročného pozdravu? Kto je náš virtuálny ‚sused‘ z fotografie a ako spolu vychádzame? Kde sa končí naša solidarita? Dokážeme myslieť iba na tých, ktorí žijú najbližšie, alebo aj na tých, od ktorých nás delí ‚viac okien‘?“ píše kurátor Štěpánek.

Zámernú deštrukciu diela však môžeme čítať aj ako výzvu – nabádanie k náprave, k vzájomnému načúvaniu a porozumeniu, ktoré nám môže pomôcť zaceliť tržné línie a poskladať rozpadnutý obraz naspäť do súdržného celku. „Tržná línia, alebo ak chceme, hranica, má v sebe určitú dvojznačnosť. Oddeľuje od iného, vyčleňuje a chráni. Existencia hranice prispieva k scitliveniu, uvedomeniu si rozdielov, ktoré by inak neboli viditeľné. Zároveň je ale potvrdením, že to iné, rozdielne, skutočne existuje. Tým postuluje možnosť nachádzať ho a spoznávať. Nabáda k prekračovaniu, načúvaniu, a v konečnom dôsledku — ak budeme aspoň trocha chcieť — pochopeniu a vzájomnému obohateniu. Nazrime občas ponad plot — nech je akéhokoľvek druhu. Obývame predsa jeden priestor,“ uzatvára Štěpánek.

Ján Viazanička – fotograf, ktorý deromantizuje Slovensko

Ján Viazanička (1983) absolvoval Katedru fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Získal ocenenia v súťaži Slovak Press Photo v rokoch 2016 a 2018, ocenenie Fotograf roka (2017), ktoré udeľuje Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave, a tiež nomináciu v súťaži Czech Press Photo (2016). Okrem vlastnej tvorby sa venuje pedagogickej činnosti, pôsobí ako kurátor, šéfredaktor časopisu o slovenskej fotografii www.dokumentmagazin.sk a patrí k zakladateľom kultúrno-turistického centra HÁJOVŇA v Banskej Štiavnici. Vo svojej tvorbe strieda dokumentárne momentky s výtvarne abstrahovanými pozorovaniami, deromantizuje Slovensko a narúša zaužívané symboly a stereotypy. Dielo Rozdelená spoločnosť je súčasťou pripravovanej série fotografií s názvom Abstraktná realita. Viac z jeho tvorby môžete nájsť na www.viazanicka.com

 
 
Ján Viazanička / foto: Miloš Mráz

Nový rok so slovenským umením po piaty raz

Dielo Jána Viazaničku Rozdelená spoločnosť je už piatym v sérii Nový rok so slovenským umením, v rámci ktorej LITA každoročne oslovuje slovenské autorky a autorov z niektorej z oblastí tvorby, ktorým sa venuje. Pozdravy následne putujú poštou nielen k jednotlivcom a organizáciám na Slovensko, ale aj k partnerom LITA do zahraničia, ktorí tak dostávajú každoročne ochutnávku domácej tvorby v tejto nekonvenčnej podobe. „Projekt Nový rok so slovenským umením má už piaty rok, do tejto zbierky pribúda už piate unikátne dielo slovenského autora. Po náročnom roku, ktorý máme za sebou, neprekvapí, že aj dielo vytvorené pre PF prirodzene reflektuje zložitú situáciu a konfliktnú atmosféru v spoločnosti. Umenie napokon nevzniká vo vákuu, ale je odrazom sveta okolo nás. Dielo Jána Viazaničku nemá sviatočnú atmosféru, nič neprikrášľuje, no napriek tomu dáva aj určitú nádej – vzájomné porozumenie je cesta, ktorú musíme hľadať,“ komentuje riaditeľka LITA Jana Vozárová.

Séria Nový rok so slovenským umením vznikla v LITA v roku 2018. Tematický pozdrav, ktorý v rámci nej slovenské autorky a autori každoročne vytvárajú, sa vždy zameriava na jednu z oblastí v pôsobnosti LITA – literatúra, divadlo, audiovízia a výtvarné umenie.

  • PF 2019 – Nový rok so slovenským výtvarným umením – vizuálny umelec Martin Derner vytvoril objekt vyrobený z kníh s titulom Detektívka I.

  • PF 2020 – Nový rok so slovenským divadlom – divadelná režisérka Júlia Rázusová skartovala stranu z režijnej knihy (teda textovej predlohy inscenácie s poznámkami režisérky), dielo nesie názov AKT I. Skartovanie režijnej knihy

  • PF 2021 – Nový rok so slovenskou literatúrou – neurónová sieť Liza Gennart – poetický experiment hudobníka Ľubomíra Panáka a poetky Zuzany Husárovej – napísala báseň s názvom Písať

  • PF 2022 – Nový rok so slovenským filmom – režisér animovaných filmov Martin Smatana vytvoril textilný obraz Domáce kino

Novoročný pozdrav dostávajú poštou partneri LITA na Slovensku a v zahraničí, vrátane autorských organizácií a agentúr po celom svete. Verejnosť si ho môže pozrieť na webovej stránke a facebooku LITA.

Nový rok so slovenským umením
PF 2023 – autorský novoročný pozdrav pre LITA

Ján Viazanička: Rozdelená spoločnosť, zo série Abstraktná realita
Sprievodný text: Branislav Štěpánek
Grafický dizajn: Chmela Studio
Jazyková korektúra: Anna Zajacová
Preklad: Veronika Maťúšová
Proofreading: Darren Chastney