Určite sa vám to už stalo. V televízii ste si pustili film alebo seriál nadabovaný do slovenčiny. Niekedy ste nevnímali skutočnosť, že sledujete cudzojazyčný titul, inokedy zas na vás slovenská verzia pôsobila priam rušivo. Vytvorenie umelecky hodnotného dabingu je naozaj skutočným umením. Od čoho závisí jeho kvalita? Kto všetko stojí za tvorbou slovenského znenia a ako vyzerá práca prekladateľa audiovizuálnych diel? Prečítajte si rozhovor s odborníčkou na audiovizuálny preklad, translatologičkou Emíliou Perez.
Ako ste sa dostali k prekladateľstvu? Bol za tým záujem o literatúru alebo skôr o cudzie jazyky?
Najskôr oboje. Vždy som veľmi rada čítala, zaujímala som sa o divadlo či film. Svoje budúce povolanie som si predstavovala ako kreatívnu činnosť a v spojení so záujmom o cudzie jazyky a kultúry bolo prekladateľstvo v podstate logickým vyústením. Preto keď som si vyberala vysokú školu, vedela som, že to je presne to, o čom mám záujem a že som na správnom mieste. A dodnes si vďaka tomuto výberu plním viaceré svoje sny.
Existujú podľa vás osobnostné predpoklady, ktoré robia prekladateľa dobrým?
Nerada by som generalizovala, pretože preklad má veľa špecifík a dobrými prekladateľmi môžu byť rôzni ľudia. Určite za nevyhnutnú považujem ukážkovú jazykovú výbavu na úrovni vlastného a cudzieho jazyka, kultúrnu citlivosť a rozhľadenosť aj technické zručnosti. Z osobnostných predpokladov je to prevažne zmysel pre detail a dôslednosť, vnímavosť a kreatívnosť.
“V audiovizuálnom preklade som začínala v čase, keď sa nikde na Slovensku ešte nevyučoval. A začínala som, paradoxne, ako titulkárka, hoci vtedy sa vravelo, že titulkovanie u nás nemá žiadnu perspektívu. Nebola to však celkom pravda.”
Prečo ste sa rozhodli venovať najmä audiovizuálnemu prekladu? V čom je špecifický napríklad v porovnaní s prekladom beletrie?
Preklad beletrie a audiovizuálny preklad majú k sebe blízko, práve mierou kreativity, hrou so slovom a skutočným majstrovstvom vedieť významy preniesť. Ja som začínala práve prekladom beletrie, knižne mi vyšlo do 20 prekladov. S pribúdajúcimi povinnosťami bolo pre mňa ťažké venovať sa aj tejto činnosti. Najmä keď čoraz viac rástol počet mojich aktivít v audiovizuálnom preklade. Začínala som s ním v čase, keď sa nikde na Slovensku ešte nevyučoval. A začínala som, paradoxne, ako titulkárka, hoci vtedy sa vravelo, že titulkovanie u nás nemá žiadnu perspektívu. Nebola to celkom pravda.
Ako vyzerá práca prekladateľa audiovizuálnych diel? S čím sa najčastejšie pasuje?
V porovnaní s prekladom beletrie je špecifikom najmä práca s obrazovou zložkou diela. Tá je mnohokrát smerodajná a výrazne ovplyvňuje možnosti a stratégie prekladateľa, dokonca niekedy oveľa viac ako text samotný. Na to, aby prekladateľ dokázal významy správne identifikovať a interpretovať, musí filmu rozumieť, a taktiež musí byť špecialistom v mnohých oblastiach. Spracovanie textu pri preklade určuje čas a priestor, ktorý definuje konkrétny typ transferu – či už v dabingu, v titulkoch, ale dokonca aj v širšom chápaní pri tvorbe audiokomentára pre nevidiacich či titulkov pre osoby s postihnutím sluchu. Vtedy sa hráte s konkrétnymi významami tak, aby ste ich zmestili do počtu slabík a pohybu úst v rámci dabingu, alebo do počtu znakov, ktorý divák dokáže pohodlne odvnímať v titulkoch.
Aké ďalšie profesie okrem prekladateľa sa podieľajú na tvorbe slovenského znenia filmov?
Pri tvorbe slovenského znenia je to vždy celý tím – či už úpravcovia, dramaturgovia, režiséri a herci v dabingu, alebo o čosi menší tím pri tvorbe a časovaní titulkov. Pri titulkovaní však je trend smerom ku komplexnejšiemu chápaniu prekladateľa, ktorý by mal vedieť titulky časovať, segmentovať, upravovať, konvertovať... Jednoducho by mal byť oboznámený s celým procesom.
Diváci vnímajú skôr dabingového herca, ktorého si spájajú s „dobrým dabingom“. Aký vplyv má na kvalitu dabingu správne zvolený tím prekladateľa a dabingového herca?
Máte pravdu, divák dabing vníma na základe jeho výslednej podoby. Nevidí, čo sa dialo v jednotlivých krokoch, či a aké zmeny nastali pri úprave dialógov, réžii, alebo pri samotnom nahrávaní. Rovnako dôležitý je však každý jeden článok procesu. Ak budete mať skvelý „hlas“, ktorý niečo nadabuje, no bude hovoriť nezmysly, divák bude reagovať negatívne. A naopak, ak budete mať nádherný preklad a úpravu, no dabovať bude hlasovo nevýrazný či neskúsený herec, kvalitu prekladu nikto neocení. Je to kolektívna práca. Preklad (a úpravu) by som v nej osobne vnímala ako základný stavebný prvok, ktorý netreba podceniť a do ktorého sa oplatí investovať.
Ktoré slovenské audiovizuálne preklady považujete za výnimočné?
Fascinujú ma niektoré staršie diela, najmä ak si uvedomím, aké náročné bolo pre prekladateľov pracovať v podmienkach bez internetu, na mieste, pri pretáčaní pásky... Dnes to máme v tomto smere o poznanie ľahšie. Pokiaľ ide o mojich favoritov, asi by to boli animované kinofilmy. Majú naozaj šmrnc – či pre detského diváka alebo pre dospelých. Najväčšia srdcovka je najskôr film Hotel Transylvánia, kde preklady aj úpravu robila Miroslava Brezovská. A tá je v tomto žánri úplne top!
“Určite sa nám nedarí vyškoliť študentov úplne na všetko, no naši absolventi, ktorí majú záujem práve o audiovíziu, už nejdú do praxe nepripravení. Rozumejú tejto profesii, vedia, ako funguje, na čo si dať pozor, aby nepoškodili práva seba ani iného tvorcu.”
Ste iniciátorkou prvého samostatného vysokoškolského predmetu na Slovensku zameraného na audiovizuálny preklad. Čo bolo impulzom pre jeho vznik a čo ponúka študentom?
Asi to boli práve tie moje prekladateľské začiatky. Aj vtedy bolo jasné, že ide o veľmi špecifickú oblasť prekladu, no na školách sa v tom čase audiovizuálny preklad skôr len spomínal ako fenomén, ktorý existuje, no viac sme sa mu nevenovali. Vzdelávacie aktivity príležitostne prebiehali v rámci VŠMU a niekde v rámci seminárov umeleckého prekladu, no nikde sa nevyučoval komplexne. V Nitre dnes ponúkame štruktúru, ktorá pokrýva základné oblasti z prekladového i technického hľadiska, venujeme sa dabingovému prekladu a úprave, prekladovým titulkom, titulkovaniu pre osoby s postihnutím sluchu či audiokomentáru pre nevidiacich. Určite sa nám nedarí vyškoliť študentov úplne na všetko, no som rada, že naši absolventi, ktorí majú záujem práve o audiovíziu, už nejdú do praxe nepripravení. Rozumejú tejto profesii, vedia, ako funguje, na čo si dať pozor, aby nepoškodili práva seba ani iného tvorcu, skrátka rozumejú v tomto smere prekladateľskej i mediálnej realite. A práve to bolo mojím cieľom.
Študentom sa snažíte poskytnúť prehľad aj v oblasti autorských práv – už viackrát sme u vás prednášali aj my z LITA. Ako na túto problematiku reagujú študenti?
V zásade ide o trend, ktorý sledujú viaceré školy, pretože chápeme, že pripravujeme študentov na reálnu profesiu s reálnymi problémami a nástrahami. Preto príprava už dávno neznamená len cizelovanie prekladateľských a tlmočníckych zručností, ale aj oboznámenie sa s tým, ako samotná profesia funguje. Problematika autorských práv k tejto úlohe patrí a nevzťahuje sa len na umelecký a audiovizuálny preklad. Študentov zaujíma, učíme ich, aby si boli vedomí svojich práv i povinností, a spolupráca s LITA v tomto ohľade prináša ovocie najmä pri pozitívnej spätnej väzbe našich absolventov, ktorým sa darí v praxi.
Emília Perez je prekladateľka, translatologička, pedagogička. Venuje sa vzdelávacím aktivitám súvisiacim najmä s audiovizuálnym prekladom, prekladom titulkov a titulkovaním pre nepočujúcich. Ako koordinátorka a prekladateľka sa podieľala na príprave titulkov na slovenské a zahraničné filmové projekty a festivaly. Je iniciátorkou prvého samostatného predmetu na Slovensku zameraného na audiovizuálny preklad, ktorý vyučuje v Nitre, ako aj prvého kultúrno-vedeckého podujatia venovaného audiovizuálnemu prekladu Ateliér audiovizuálneho prekladu. Vedie Katedru translatológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zaujíma vás filmový preklad? Prečítajte si aj naše rozhovory s autorom hebrejského prekladu titulkov Obchodu na korze: