Zástupcovia LITA sa ako hostia festivalu Artfilm zúčastnili aj diskusie organizovanej Audiovizuálnym fondom a Ministerstvom kultúry SR týkajúcej sa Stratégie rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Cieľom diskusie bolo popísať skutkový stav a nájsť riešenia ako audiovizuálne prostredie zlepšiť a rozvíjať. Skladba diskutujúcich bola zvolená tak, aby reprezentovali všetky oblasti audiovízie a postrehy a podnety diskutérov sa majú zaradiť medzi východiská, z ktorých vznikne dokument Audiovízia.sk 2020.

Dátum a miesto konania: 23. 6. 2015, Kurssalon Trenčianske Teplice

Diskutujúci: prof. Miroslav Marcelli - filozof, Martin Šmatlák - riaditeľ Audiovizuálneho fondu, Anton Škreko - generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva, Ivan Hronec - riaditeľ spoločnosti Film Europe, Ján Oparty - pedagóg Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, Peter Dubecký - riaditeľ Slovenského filmového ústavu, Tibor Búza - riaditeľ Sekcie programu RTVS, Marcel Grega – generálny riaditeľ JOJ Group, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Miloslav Luther – režisér, Marián Urban – prezident SAPA, producent

Anton Škreko stručne predstavil základný programový dokument MKSR - Stratégiu rozvoja kultúry 2014 – 2020, ktorá sa vo svojom Akčnom pláne venuje konkrétnym okruhom verejnej kultúrnej politiky na najbližšie dva roky. Obzvlášť dôležitá je strategická téma Funkčný model využitia kreativity a kultúry v hospodárskom rozvoji Slovenska, pričom sa má za to, že kultúra je piliérom vzdelanostnej spoločnosti a je oblasťou, ktorá vytvára veľké etické a estetické hodnoty. Ako priority Škreko označil efektívny systém pre rozvoj kreatívneho priemyslu, kvalitné ľudské zdroje, vytvorenie priaznivých podmienok a podporných nástrojov pre film ako trhovú komoditu s ekonomickým potenciálom, ktorý by priniesol aj pozitívny komerčný efekt. Medzi podporné nástroje patria dva fondy na podporu umenia: Audiovizuálny fond a Fond na podporu umenia. Čo sa týka podmienok rozvoja ide o lepšie nastavenie pre malé a stredné podniky a slobodné povolania, podpora iniciatív stimulujúcich sprístupňovanie audiovizuálnej kultúry a chápanie audiovízie ako jedného celku a jedného spoločného verejného priestoru.

Ivan Hronec za súkromný sektor nastolil otázku komplexnejšej a vyváženejšej podpory distribúcie Audiovizuálnym fondom a navrhoval nastaviť systém tak, aby sa upustilo od snahy vyhovieť čo najväčšiemu množstvu žiadateľov, ale podporiť iba najlepšie projekty, čím sa podnieti konkurencieschopnosť prostredia.

Marcel Grega za súkromných vysielateľov označil ako najväčší problém nelegálne sťahovanie a nedostatočnú legislatívu v tejto oblasti, čo znižuje hodnotu vysielania a motiváciu tvorcov, ničí trh, znevýhodňuje autorov a limituje rozvoj audiovizuálnej kultúry. Do budúcna sa perspektívne počíta so vznikom čoraz viac segmentovaných kanálov pre špecializované skupiny divákov aj s ich spoplatnením.

Tibor Búza ako reprezentant RTVS sa rovnako dožadoval väčšej ochrany domáceho obsahu a vysielateľov aj keď za väčší problém označil finančné problémy verejnoprávnej inštitúcie. Už 12 rokov sa nevalorizovali koncesie ani nebola poskytnutá žiadna kompenzácia za ušlú reklamu, čo sa premieta ako domino efekt aj do producentského prostredia.

Marián Urban, producent aj tvorca zároveň, súhlasil s tým, že RTVS ako koprodukčný partner vzhľadom na nedofinancovanie zlyháva. Postavil základnú otázku, čo podporovať z prostriedkov AVF, či filmy pre zábavu a komerciu alebo filmy tendujúce k umeniu a uviedol, že jednoduchšie je film natočiť ako ho exploatovať.

Radovan Holub v tejto súvislosti referoval o diskusii, ktorá sa v rámci artfilmfestu uskutočnila 21. 6. o slovenskom divákovi, o žánrových filmoch a nedostatku "mainstreamu". Artový film, po ktorom je dopyt zo strany festivalov vytláča na Slovensku film žánrový a spôsobuje žánrovú absenciu. Za jednu z príčin označili v priebehu diskusie aj umelecké školy, ktoré sa špecializujú viac na "art" ako na remeslo.

Režisér Miloslav Luther aj napriek pôsobeniu v AVF zastupoval tvorcov. Vyzdvihol dôležitosť tvorby kvalitných profesionálnych diel, ktoré si nájdu svojho adresáta. Upozornil na fakt, že televízie ako koproducenti si stanovujú veľmi krátky záväzný termín na odvysielanie a chýba tvorivý koncept a kontinuita. Systém podpory je postupný a dochádza k zneužitiu dotácií po čiastkach, aby sa uspokojil dopyt čo najväčšieho množstva žiadateľov a projektov, čo spôsobuje, že pribúda rozpracovaných projektov a je málo dokončených diel. Chaos spôsobuje aj vysoká fluktuácia členov štábu kvôli zmenách termínov a iným záväzkom. Za veľký problém označil tiež umelé rozdelenie na televízny a kinodistribučný priestor, čo je už dávno prežité. Ján Oparty referoval o príprave študentov do praxe a Peter Dubecký o národnom projekte Digitálna audiovízia obnovy a záchrany slovenského audiovizuálneho dedičstva. Na záver Dušan Liška predniesol krátku správu o smerovaní digitálneho televízneho vysielania.