Možno si to ani neuvedomujeme, ale so zmluvami rôzneho druhu prichádzame do kontaktu všetci a každý deň. Stačí napríklad, že nastúpime do autobusu, ktorý práve zastal na zastávke, alebo si kúpime knihu. Niektoré zo zmlúv uzatvárame konkludentne – samotným úkonom (napr. nastúpením do autobusu), iné ústne a často tiež písomne.

Autori uzatvárajú najčastejšie zmluvy o vytvorení diela (zmluvy o dielo) a licenčné zmluvy. Zatiaľ čo zmluva o vytvorení diela upravuje podmienky, za ktorých má autor dielo vytvoriť, licenčnou zmluvou autor udeľuje súhlas na použitie svojho diela (licenciu). Obe tieto zmluvy môžu byť súčasťou jedného dokumentu - zmluvy, resp. sú uzatvárané osobitne ako dva „dokumenty“.

V tomto článku sa budeme venovať zmluvám licenčným, ktoré za zastupovaných autorov uzatvára aj LITA a má s touto činnosťou dlhoročné skúsenosti. V bodoch uvedieme ustanovenia licenčných zmlúv, v ktorých v praxi často nachádzame nedostatky.

Tento článok je orientovaný najmä na literárnych autorov, avšak odpovede na svoje otázky v ňom môžu nájsť aj autori z iných oblastí tvorby.

1. krok:
Zvoliť správnu formu

Pokiaľ ide o formu, v ktorej má byť licenčná zmluva uzatvorená, zákon nepredpisuje písomnú formu. Výnimkou je situácia, keď autor udeľuje výhradnú licenciu. Vtedy musí mať licenčná zmluva písomnú formu. Zo zákona je výhradnou licenciou zmluva na vydanie diela.

Nevýhradnú licenčnú zmluvu je možné uzatvoriť aj „ústne“, teda bez podpisu akéhokoľvek dokumentu. Ústnu formu však z viacerých dôvodov (vrátane jednoduchého „co je psáno, to je dáno“) neodporúčame. Inými slovami, ak kedykoľvek v budúcnosti vzniknú nejasnosti ohľadom toho, aké použitie bolo autorom ústne odsúhlasené, autor nebude mať dôkaz o tom, čo už ide nad rámec ním poskytnutého súhlasu. Ak sa však autor predsa rozhodne udeliť licenciu ústne, môže požiadať používateľa o jej písomné potvrdenie, a to do 15 dní odo dňa udelenia ústnej licencie. Písomné potvrdenie musí obsahovať všetky dohodnuté podmienky. Ak autorovi používateľ do 15 dní odo dňa jeho žiadosti o vydanie potvrdenia predmetné potvrdenie nevydá, platí, že k uzavretiu licenčnej zmluvy nedošlo.

Pokiaľ ide o email, ten určite nenahrádza kvalitnú písomnú zmluvu, avšak môže do budúcnosti slúžiť ako záznam toho, čo sa vlastne dohodlo. Emailom možno tiež jednoducho a „prakticky“ udeliť licenciu na rôzne „drobné“ použitia napr. fotografie na sociálnych sieťach, web stránkach a podobne. Akonáhle by však malo ísť o podstatnejšie použitie, najmä komerčného charakteru, odporúčame uzavrieť kvalitnú písomnú zmluvu, v ktorej budú podrobne upravené okolnosti použitia diela.

2. krok:
Sústrediť sa na podstatné veci

V licenčnej zmluve je najpodstatnejšie dohodnúť všetky základné náležitosti, a to: na použitie akého diela autor udeľuje súhlas, aký bude jej vecný a územný rozsah, aké bude trvanie licencie a v neposlednom rade treba v licenčnej zmluve dohodnúť aj autorskú odmenu. Ak zmluva obsahuje tieto náležitosti, ide o licenčnú zmluvu, a to bez ohľadu na jej názov. Názov zmluvy totiž nie je smerodajný, podstatný je len jej obsah. V skutočnosti sa preto licenčná zmluva (t.j. zmluva, ktorou autor udeľuje súhlas na použitie jeho diela) môže „volať“ aj zmluva o vytvorení diela, autorská zmluva a pri troche kreativity aj kúpna zmluva. Nič to nemení na jej charaktere, obsahu a ani záväznosti.

3. krok:
Pamätať, že od r. 2016 máme nový autorský zákon

Od 01.01.2016 sa stal účinným zákon č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, ktorý nahradil predchádzajúci autorský zákon, t.j. zákon č. 618/2003 Z.z. Zmluvy, uzatvorené po tomto dátume by teda mali obsahovať odkaz na nový Autorský zákon č.185/2015 Z.z.

Avšak to, či je v zmluve uvedený odkaz na „nový“ alebo „starý“ autorský zákon nemá dopad na jej platnosť ani záväznosť. Zmluva sa vždy riadi zákonom, ktorý bol účinný v čase jej podpisu.

4. krok:
Nezameniteľne špecifikovať zmluvné strany

Zmluvná strana musí byť definovaná takým spôsobom, aby bola nezameniteľná. Pri právnických osobách sa uvedením IČO táto možnosť zámeny eliminuje. U fyzických osôb je ideálne uviesť okrem mena a priezviska aj dátum narodenia, príp. iné identifikačné údaje.

Môže sa zdať, že ide o samozrejmú vec. Z našej skúsenosti však poznáme niekoľko neočakávane komplikovaných prípadov, kde bolo potrebné „klbko rozmotať“ práve v tomto bode zmluvy.

5. krok:
Nezameniteľne špecifikovať dielo

Jednou z podstatných náležitostí licenčnej zmluvy je zadefinovanie diela, na použitie ktorého autor udeľuje súhlas. Pokiaľ dielo nie je špecifikované vôbec, zmluva je neplatná, nakoľko neobsahuje jej základnú náležitosť (určenie diela, ktoré má byť použité). Ak dielo definované je, avšak nie presne, medzi stranami môžu vzniknúť nejasnosti, ktorých konkrétnych diel sa táto zmluva týka a to môže v praxi spôsobiť veľké problémy.

V licenčnej zmluve je preto potrebné diela špecifikovať presne a nezameniteľne. To samozrejme nie je problém, ak má dielo názov a je pod týmto názvom nezameniteľne identifikovateľné (napr. dielo Letmý sneh od Pavla Vilikovského). Čo však s básňami, ktoré neboli pri publikovaní označené názvom? Čo s fotografiami, ktorých názov nie je známy? Ak dielo nemá autorom určený názov, alebo názov diela nie je známy, treba si vypomôcť odkazom na rok, názov, stranu, ISBN publikácie, kde už bolo dielo použité, prípadne dielo identifikovať inak (napr. u básní uvedením prvých slov, prvého verša, u fotografií popisom, čo zobrazuje, rozmermi, uvedením obrazovej prílohy a pod).

6. krok:
Vedieť, aký typ súhlasu (licencie) udeľujem

Súhlas na použitie diela sa v právnickom jazyku nazýva „licencia“. Tá môže byť buď nevýhradná, alebo výhradná. Veľmi dôležité je tiež spomenúť, že ak licenčná zmluva (vo všeobecnosti) neustanovuje, či ide o výhradnú alebo nevýhradnú licenciu, zákon predpokladá že licencia je nevýhradná. To však neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela. Pri licenčnej zmluve na vydanie diela zákon naopak predpokladá, že ide o výhradnú licenciu. Nevýhradnú licenciu je v prípade vydania diela preto potrebné v zmluve výslovne dohodnúť.

nevýhradná licencia

Nevýhradná licencia je súhlas na použitie diela určitými spôsobmi v určitom rozsahu, udelený jednému používateľovi, ktorý nebráni autorovi, aby takúto istú licenciu (t.j. súhlas na použitie diela tými istými spôsobmi v tom istom rozsahu) udelil aj druhému, či dokonca viacerým používateľom a aby dielo takto aj sám používal.

výhradná licencia

Výhradná licencia predstavuje oproti tej nevýhradnej oveľa väčší „zásah“ do práv autora. Ak autor udelí používateľovi výhradnú licenciu, nesmie už udeliť žiadnej ďalšej osobe(t.j. inému používateľovi)licenciu na spôsob použitia diela už udelený predchádzajúcou výhradnou licenciou. Dokonca aj autor sám je povinný sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu. Preto je dôležité, ak to autori potrebujú, aby si pre seba v zmluve dohodli „výnimku“ na použitie svojho diela napríklad na svojom portfóliu za účelom prezentácie ich tvorby.

Udelenie výhradnej licencie je častokrát úplne v poriadku a v súlade so zvyklosťami. Napríklad vydavateľ literárneho diela chce získať výhradnú licenciu na vydanie diela a byť si istý, že počas dohodnutého času trvania licencie mu žiaden iný vydavateľ nebude s vydaním tejto knihy „konkurovať“. To, čo už nie je celkom „v poriadku“, je situácia, ak sa používatelia snažia získať výhradnú licenciu na celú dobu trvania majetkových autorských práv (tá trvá ešte 70 rokov po smrti autora) a na všetky možné spôsoby použitia diela, a to aj napriek tomu, že niektoré spôsoby použitia v danom momente získať vôbec nepotrebujú (napr. vydavateľ chce od autora získať licenciu nielen na vydanie knihy ale aj na jej spracovanie do filmovej podoby, merchandising a pod). Ak by autor uzatvoril takúto nevýhodnú výhradnú licenčnú zmluvu, výsledkom by pre neho bola situácia, kedy by už vôbec nerozhodoval o ďalších použitiach svojho diela ani on, ani jeho dedičia.

sublicencia

V licenčných zmluvách sa často nachádza tiež ustanovenie o práve používateľa udeliť sublicenciu. Čo toto právo znamená ? Stručne povedané, ak autor udelí používateľovi licenciu s právom udeliť sublicenciu, používateľ môže ďalšej osobe (t.j. inému používateľovi) dať súhlas na použitie autorovho diela v rozsahu získanej licencie. O takom použití už teda nerozhoduje autor, ale používateľ.

Najnevýhodnejšie je preto pre autora uzatvoriť výhradnú licenčnú zmluvu na všetky spôsoby použitia diela, ktorá umožňuje používateľovi udeliť sublicenciu. Autor uzatvorením takejto zmluvy fakticky stráca dispozíciu so svojím dielom.

7. krok:
Vedieť, na aké spôsoby použitia udeľujem súhlas

Niektoré spôsoby použitia diel sú v jazyku zákona písané príliš zložito a často ani len neevokujú ich skutočný význam. Aby si autori mohli dôkladne zvážiť, či v danom prípade chcú alebo nechcú udeliť súhlas na to-ktoré použitie diela, rozhodli sme sa uviesť najčastejšie používané zákonné pojmy s ich „prekladom“ do bežnej reči:

vyhotovenie rozmnoženín diela – vydanie diela (kniha, CD, DVD, merchandising-ový produkt atď.)
rozmnoženina – kópia v akejkoľvek podobe (výtlačok knihy, taška s potlačou, ebook, elektronická rozmnoženina – obrázok jpg a pod.)
rozširovanie rozmnoženín diela prevodom vlastníckeho práva – predaj alebo darovanie (vydaných) rozmnoženín
sprístupňovanie diela verejnosti – zverejnenie diela na internete
spracovanie diela – akákoľvek zmena veľkosti, farebnosti diela, „orezanie“ fotografie, akákoľvek úprava diela, adaptácia diela (napr. prózy do divadelnej hry), ale aj preklad diela,
zaradenie diela do databázy – zaradenie diela napr. do antológie, na plagát a pod.
verejné vystavenie diela – vystavenie diela na verejnosti nielen v rámci výstavy, ale napr. aj na bilboardoch, citylightoch, a pod.
verejné vykonanie diela ako

živé predvedenie diela–tzv. čítačky literárnych diel, recitácie, divadelné uvedenie
technické predvedenie diela – napr. premietanie filmu, fotografií „v slučke“

Ak má používateľ záujem o vydanie diela, potrebuje získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženín diela, ich rozširovanie prevodom vlastníckeho práva a obvykle tiež sprístupňovanie diela verejnosti v určitom rozsahu výlučne za účelom propagácie diela. Ak chce vydavateľ získať súhlas aj iné spôsoby použitia, samozrejme, je to na zvážení autora, či takýto súhlas udelí. V takom prípade by však medzi autorom a vydavateľom mal prebehnúť minimálne dialóg o potrebe udeliť súhlas aj na iné použitia a autor by mal zvážiť dôvodnosť tejto potreby. Udelený súhlas na ďalšie spôsoby použitia mimo „štandardného balíčka“ na vydanie diela by sa mal tiež odzrkadliť vo výške licenčnej odmeny.

V návrhu licenčnej zmluvy preto autori musia dôkladne skúmať uvedené spôsoby použitia. Ak si nedajú pozor, môže dôjsť k situácii, že autor napríklad udelí súhlas na vydanie diela, jeho spracovanie a tiež verejné vykonanie s predstavou, že jeho dielo bude vydané iba knižne. Následne však bude môcť byť jeho dielo na základe podpísanej licenčnej zmluvy spracované do dramatickej predlohy a inscenované. A to všetko samozrejme bez nároku na ďalšiu licenčnú odmenu.

8. krok:
Vedieť, na aký rozsah udeľujem súhlas

Rozsah licencie poznáme trojaký: vecný, časový a územný. Každý z týchto typov je možné v licenčnej zmluve dohodnúť ako neobmedzený alebo obmedzený. V ďalšom texte sa snažíme popísať situácie týkajúce sa práve rozsahu licencie:

„Autor udeľuje licenciu vo vecne neobmedzenom rozsahu“ je na prvý pohľad neškodná veta. Čo však znamená? Pri vydaní diel to znamená, že používateľ môže dielo vydať v akomkoľvek náklade počas trvania zmluvy. Ak je v zmluve dohodnutý neobmedzený vecný rozsah a jednorazová autorská odmena, mal by si autor uvážiť, či je dohodnutá autorská odmena adekvátna neobmedzenému nákladu. Ak je autorská odmena dohodnutá ako tantiémy z predaja publikácie (vydavateľ uhrádza napr. 10 % z výnosov z predaja), neobmedzený vecný rozsah nemusí byť pre autora nevýhodný, nakoľko sa bude odmenou podieľať na úspechu svojho diela.

„Autor udeľuje licenciu v územne neobmedzenom rozsahu“: tento výraz znamená, že dielo môže byť použité kdekoľvek na svete. Pri územne neobmedzenom rozsahu by si mal autor okrem primeraného „nastavenia“ autorskej odmeny vždy dobre uvedomiť, na aké spôsoby použitia súhlas udeľuje. Autor literárneho diela zvlášť. Ak by totiž spolu so súhlasom na vydanie diela udelil súhlas (licenciu) aj na jeho spracovanie (bez akýchkoľvek obmedzení), znamenalo by to, že vydavateľ môže dielo preložiť (resp. dať preložiť) a rozširovať (predávať) ho preložené do akéhokoľvek jazyka kdekoľvek na svete, a to bez toho, aby mal autor možnosť odsúhlasiť výber prekladateľa a bez nároku na autorskú odmenu za ďalšie (cudzojazyčné) vydanie.

Ako môžeme čítať vyššie, nie je jedno, aký „široký“ súhlas v licenčnej zmluve autor udelí. Ako aj v iných prípadoch, ak si autor nie je istý významom jednotlivých ustanovení, odporúčame poradiť sa s právnikom. Cenná rada stojí určite menej, ako straty spôsobené uzatvorením nevýhodnej zmluvy.

9. krok:
Vedieť, aké je trvanie licencie

„Autor udeľuje licenciu v časovo neobmedzenom rozsahu / na celú dobu trvania majetkových autorských práv“. Oba výrazy znamenajú to isté: autor dáva používateľovi súhlas používať dielo počas jeho života a ešte 70 rokov po jeho smrti. Je to natoľko zásadné ustanovenie, že by si mal autor premyslieť, či takýto súhlas udeliť naozaj chce, a ak áno, aká odmena bude za takýto široký súhlas pre neho primeraná.

10. krok:
Dohodnúť najvhodnejšiu formu licenčnej odmeny

Licenčná odmena môže byť dohodnutá v dvoch rôznych formách, a to ako paušálna licenčná odmena alebo podielová odmena /tantiémy (odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z licencie), resp. môže byť dohodnutá ich kombinácia. Vhodnosť tej-ktorej formy licenčnej odmeny závisí najmä od dohodnutého vecného rozsahu použitia diela.

paušálna licenčná odmena

Dohodnúť formu paušálnej licenčnej odmeny (t.j. konkrétnej sumy, vyplatenej jednorazovo) je vhodné v licenčnej zmluve, ktorej vecný rozsah (náklad vydania) je určený ako konkrétny počet kusov rozmnoženín diela. Autor si tak pri konkrétnom náklade vydania vie vyhodnotiť adekvátnosť výšky dohodnutej paušálnej odmeny.

splatnosť odmeny:

Autorov samozrejme zaujíma nielen to, akú výšku bude mať ich autorská odmena, ale aj kedy im bude táto odmena vyplatená, kedy je jej „splatnosť“. V ustanoveniach týkajúcich sa autorskej odmeny sa často stretávame s výrazom „odmena je splatná 30 dní odo dňa vydania diela“. Na to, aby autor vedel, kedy splatnosť jeho odmeny nastane, potrebuje poznať deň, kedy bolo dielo „vydané“, alebo „ktorý deň sa považuje za deň vydania diela“. Definícia tohto dňa, alebo záväzok používateľa oznámiť autorovi „deň vydania diela“ sa však v zmluvách často vôbec nenachádza. Autor sa teda nemá ako dozvedieť, či už dielo vydané skutočne bolo a či už je jeho odmena splatná. Inými slovami, neostáva mu nič iné, len trpezlivo čakať na vyplatenie dohodnutej odmeny, bez akejkoľvek možnosti kontroly používateľa, či mu odmenu vyplatí včas. Netreba preto zabúdať zakotviť do licenčnej zmluvy aj povinnosť používateľa oznámiť vydanie diela.

S vyššie uvedeným ide „ruka v ruke“ ustanovenie, v ktorom sa používateľ a autor dohodnú na tom, do akého dátumu má byť dielo vydané (napr. do jedného roka od podpisu licenčnej zmluvy / do 31.12.2022 a pod.) a čo bude nasledovať, ak sa tak nestane (napr. licenčná zmluva stratí účinnosť). Absencia tohto ustanovenia by mohla viesť k situácii, že autor síce zaviazal používateľa oznámiť deň vydania, ale ten môže nastať kedykoľvek počas účinnosti zmluvy. Aby autor vedel, čo sa s jeho dielom deje, resp. bude diať je toto ustanovenie nevyhnutné.

podielová odmena/tantiémy (odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z licencie)

Odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z licencie (tzv. tantiémy) je odmenou dohodnutou v percentuálnych bodoch z príjmov alebo výnosov z licencie (napr. 10 % z predaja rozmnoženín diela). Táto forma licenčnej odmeny je „na mieste“ v licenčných zmluvách, v ktorých je dohodnutý neobmedzený rozsah licencie. Neobmedzený rozsah znamená, že používateľ môže počas účinnosti licencie vydať neobmedzený počet rozmnoženín diela, avšak z každej predanej rozmnoženiny je povinný autorovi zaplatiť dohodnutý podiel z predaja. Autor má možnosť podieľať sa tak na úspechu svojho diela. Čím viac kusov rozmnoženín diela bude predaných, tým väčšia bude licenčná odmena.

oznámenie počtu vydaných a predaných výtlačkov:

V prípade, ak je autorská odmena dohodnutá ako tantiémy z predaja publikácie (t.j. odmena predstavuje percentuálny podiel z predaja rozmnoženín diela), je nevyhnutné zakotviť v zmluve povinnosť vydavateľa oznamovať počet predaných výtlačkov, napríklad vždy ku koncu kalendárneho roka. Je to dôležité, lebo počtu predaných výtlačkov zodpovedá suma autorskej odmeny, ktorá má byť autorovi uhradená. Bez toho, aby autor vedel, koľko výtlačkov bolo predaných, nemôže mať kontrolu nad správnosťou uhradenej odmeny.

kombinovaná licenčná odmena

Kombinácia uvedených foriem licenčnej odmeny predstavuje odmenu, ktorá sa skladá z nevratnej zúčtovateľnej zálohy a tantiém. Táto forma je tiež vhodná pri zmluvách, ktorých vecný rozsah je dohodnutý ako neobmedzený. Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklad. Odmena by teda v tomto prípade mohla byť dohodnutá ako nevratná zúčtovateľná záloha vo výške 1 000,- EUR a tantiémy 12 % z ceny predaných rozmnoženín diela. Po podpise licenčnej zmluvy by bola uhradená záloha (t.j. 1 000,- EUR), z ktorej by sa postupne (raz ročne) odrátavali sumy predstavujúce 12 % z ceny predaných rozmnoženín diel. Ak dôjde počas účinnosti zmluvy k situácii, kedy bude bola táto záloha „vyčerpaná“, používateľ začne autorovi uhrádzať tantiémy vo výške 12 % z ceny predaných rozmnoženín.

11. krok:
Nezabudnúť na "drobnosti"

V tomto bode spomenieme rôzne body licenčných zmlúv, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako „drobnosti“ ale ich zlá resp. žiadna úprava v licenčnej zmluve môže v praxi spôsobiť problémy.

autorské výtlačky

Poskytnutie autorského výtlačku autorovi po vydaní jeho diela by malo byť zo strany vydavateľa samozrejmosťou. Tento doteraz úzus sa podľa nového autorského zákona stal dokonca povinnosťou. Vydavateľ je teda „po novom“ povinný poskytnúť autorovi najmenej jeden autorský výtlačok. Nie je však „na škodu“ dohodnúť aj zaslanie autorského výtlačku aj v zmluve, najmä, ak má byť počet zaslaných výtlačkov vyšší ako jeden kus.

Všetci ju poznajú ako „cé v krúžku“. Je však jej uvedenie podmienkou vzniku autorského práva k dielu?

Nie, copyrightová doložka má v slovenskom práve hlavne informatívnu úlohu. Označuje osobu, ktorá má právo udeľovať súhlas na použitie diela. Znak © na Slovensku teda neznamená realizovanú registráciu, ani ho neudeľuje žiaden úrad. Autorské právo k dielu podľa nášho autorského zákona vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Inými slovami, autorské právo vzniká vytvorením diela, bez akejkoľvek ďalšej skutočnosti („registrácie“).

***

Oblasť autorského práva je často náročná aj pre právnikov, ktorí sa autorskému právu nevenujú. Vieme si preto veľmi dobre predstaviť, o čo viac musí byť komplikovaná pre autorov, ktorým používateľ (zmluvný partner) predloží po ústnej dohode zopár strán málo zrozumiteľného právneho textu. Je na autoroch, ako sa zachovajú. Či zmluvu bez premýšľania podpíšu, rozhodnú sa prečítať/preštudovať si ju, alebo sa poradia s právnikmi, ktorí stoja na ich strane.

Ak by ste sa v otázkach licenčných zmlúv rozhodli pre zastupovanie LITA, neváhajte nás kontaktovať na adrese: lita@lita.sk

Uvedomujeme si, že v tomto článku sa nám nepodarilo analyzovať všetky dôležité ustanovenia licenčných zmlúv, ktoré prax prináša – to ani nebolo jeho cieľom. Budeme však radi, ak sa nám podarilo predísť aspoň jednej pre autora nevýhodnej licenčnej zmluve.