V utorok 1. februára ide na rokovanie Výboru NR SR pre kultúru a médiá a následne na hlasovanie do pléna novela Autorského zákona. Po doterajších rokovaniach v parlamente a na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili v priebehu minulého týždňa, je možné s istotou konštatovať, že navrhované znenie novely ešte viac zhorší situáciu slovenských autorov a zabetónuje prax neférového odmeňovania. LITA, autorská spoločnosť, a zástupcovia autorov apelujú na poslancov, aby novelu v jej aktuálnom znení neschválili. Poslancom symbolicky odovzdali petíciu Za férovú kultúru, ktorú od štvrtka 27. januára do pondelka večera podpísalo 2196 autorov, umelcov a podporovateľov kultúry.
Tri požiadavky autorov
Už dnes 90 % autorov uvádza, že nedostávajú za svoju prácu férovú odmenu a dve tretiny autorov vykonávajú popri tvorbe inú prácu, pretože by sa inak neuživili. „Nerozumieme, ako je možné, že vláda Slovenskej republiky a ministerka kultúry deklarujú podporu kultúry a zároveň, keď majú príležitosť zaručiť autorom férové podmienky, predložia znenie Autorského zákona, ktoré vychádza v ústrety biznisu,“ konštatuje riaditeľka LITA Jana Vozárová. Upozorňuje aj na fakt, že ani doposiaľ zapracované pozmeňovacie návrhy situáciu autorov nezlepšujú. Ak poslanci podporia zákon v tomto znení, hrozí, že mnohé autorky a autori budú musieť umeleckú činnosť pre nízky príjem úplne zanechať.
Petíciu Za férovú kultúru iniciovala LITA v spolupráci s tvorcami. Medzi jej signatármi sú napríklad režisérka Eva Borušovičová, spisovatelia Dušan Dušek, Uršuľa Kovalyk a Michal Hvorecký, scenárista a režisér Ondrej Šulaj, scenáristka a dramatička Valéria Schulczová, karikaturista Martin Šútovec, prekladateľka Elena Flašková, textárka Mirka Brezovská, či maliar Martin Kellenberger.
Autori predniesli v petícii tri kľúčové požiadavky, ktoré žiadajú zapracovať do novely zákona. Tie by mali zabezpečiť zlepšenie ich postavenia: Požadujú, aby Autorský zákon bol skutočnou právnou oporou pre autorov tak, ako je Zákonník práce spoľahlivým právnym rámcom ochrany pre zamestnancov; aby jasne definoval, že odmena autorov za každé použitie ich diel má byť pravidlom a nie výnimkou; a aby zabezpečil, že budú autori pri hromadných použitiach svojich diel dostávať odmeny priamo od svojej autorskej organizácie, ktorá zastupuje ich práva.
„Autori sú zvyknutí, že sú často tí, ktorých nevidno – sú to nielen spisovatelia, ale aj tvorcovia divadelných či rozhlasových diel, scenáristi, výtvarníci, ilustrátori, prekladatelia, tvorcovia dabingu či hudobných libriet. Od nich všetkých dnes dáva vláda ruky preč, neumožní im dostávať férovú odmenu a podieľať sa na úspechoch svojich vlastných diel,“ konštatuje Vozárová vo svojom stanovisku, ktoré predniesla spolu s autormi pred dnešným zasadnutím Výboru pre kultúru a médiá. „Namiesto toho, aby vláda chránila slabších, tak ako to robí napríklad cez Zákonník práce, dnes vychádza v ústrety mocným biznis záujmom,“ dodáva.
Férové odmeňovanie autorov nie je realitou
Byť autorkou alebo autorom na Slovensku je čoraz náročnejšie. Dôvodom nie je len pandémia, ktorá dala tvrdú ranu celému kultúrnemu odvetviu, ale predovšetkým zle nastavený systém, pre ktorý 90 % autoriek a autorov nedostáva adekvátnu odmenu za svoju prácu. „Od roku 2004 sú autori spravidla za použitie svojich diel odmeňovaní jednorazovo, a to hneď pri samotnom vytvorení diela. To, či sa ich dielo stane úspešné a používané, už v odmene nie je zohľadnené, a autorom je tak odopieraný nárok podieľať sa na úspechoch vlastných diel,“ vysvetľuje riaditeľka LITA, autorskej spoločnosti.
Podľa dát z prieskumu LITA, ktorá v súčasnosti zastupuje takmer 4000 slovenských autorov a nositeľov práv, neférové podmienky a nízky príjem z autorskej činnosti spôsobujú, že dvaja z troch autorov musia mať popri svojej autorskej tvorbe iné zamestnanie. Slovami riaditeľky Vozárovej sú tak mnohí autori nútení tvoriť vo svojom voľnom čase a prakticky zadarmo.
Premárnená šanca pre autorov?
Pripravovaná novela Autorského zákona, na ktorej Ministerstvo kultúry pracovalo niekoľko mesiacov, je pre autorov sklamaním. LITA, autorská spoločnosť, bola v celej prípravnej fáze členom pracovných skupín a priniesla niekoľko kompromisných návrhov, ako požiadavky dôležité pre autorov do zákona zapracovať. Upozorňovala zároveň, že väčšiu podporu pre autorov vyžaduje aj európska smernica, z ktorej novela vychádza. Návrhy LITA však opakovane neboli akceptované. „Na doterajších rokovaniach sa nás kompetentní snažili presvedčiť, že ich riešenia sú tie správne a že kompromis znamená, že s nimi máme súhlasiť. Dnes vieme s istotou, že zákon v súčasnom znení významne zhorší situáciu slovenských autoriek a autorov a bude premárnenou príležitosťou pre autorov,“ dodáva Vozárová.
Miesto toho, aby Autorský zákon umelcov chránil, ďalej prehlbuje prax neférového odmeňovania. „Ak novela prejde v navrhovanom znení, autorkám a autorom bude odopieraný nárok podieľať sa na úspechoch vlastných diel, budú naďalej nútení podpisovať nevýhodné zmluvy, prostredníctvom ktorých budú vykúpené ich práva. Napriek možnosti reálne zlepšiť situáciu slovenských autorov a autoriek tak, ako to aj vyžaduje samotná európska smernica, z ktorej má zákon vychádzať, sa autori a autorky stále nedočkajú férovej odmeny a odoberú sa im aj posledné finančné istoty v oblasti náhrad odmien, ktoré doteraz mali,“ upozorňuje Vozárová. Zákon tak podľa nej vytvára priestor pre právne neistoty autorov, ktorí sú v ohrozenej situácii a ďalšie zneistenia si nemôžu dovoliť.
O LITA:
LITA, autorská spoločnosť, je občianske združenie autoriek a autorov z oblasti literatúry, divadla, audiovízie a výtvarného umenia. O zlepšenie postavenia autorov, férové odmeny za ich tvorbu a dodržiavanie autorských práv sa autorky a autori združenia usilujú spolu s tímom zamestnancov – právnikov a administratívnych pracovníkov LITA. Primárne sa venuje kolektívnej správe práv: pre autorky a autorov vyberá odmeny a náhrady odmien za rôzne použitia ich diel. Spolupracuje so všetkými typmi používateľov – od divadiel cez knižné vydavateľstvá, knižnice, galérie, káblových operátorov, prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, televízie, vrátane verejnoprávnej RTVS a všetkých veľkých súkromných televízií až po rôznych menších používateľov. Prostredníctvom Fondu LITA finančne podporuje mnohé významné kultúrne projekty a vzdelávacie podujatia v oblasti umenia. Pracuje na zvyšovaní povedomia o autorskom práve a o dôležitosti umeleckej tvorby. Snaží sa aj o zlepšenie autorskoprávnej legislatívy v prospech tvorcov. Počiatky LITA siahajú do roku 1949, ako občianske združenie pôsobí od roku 1993.