Známa autorka kníh pre mládež by sa minulý týždeň dožila 99 rokov. Aj viac než dekádu po smrti ju čítajú po celom svete – najnovšie aj na Taiwane. V rámci cyklu Prekročili hranice sme sa porozprávali s jej prekladateľkou do čínštiny.
Ukážky rozprávok Márie Ďuríčkovej uverejnených v Mandarin Daily News, foto: © Mandarin Daily News
Nad knihami Márie Ďuríčkovej vyrástli na Slovensku generácie čitateľov. Čo však mnohí z tých, ktorí v detstve „lúskali“ jej rozprávky alebo povesti, možno ani nevedia, je, že knihy jednej z našich najznámejších autoriek pre deti a mládež si našli priaznivcov aj v zahraničí. Jej diela boli preložené do 21 jazykov (medzi nimi aj do japončiny, turkménčiny, moldavčiny, lotyštiny či estónčiny), a Ďuríčkovej knihy dnes poznajú čitatelia po celom svete. Ich zoznam nedávno doplnila čínština.
Za všetkým stojí pani Chen Liang Podstavek z Taiwanu, ktorá v rokoch 2007 až 2016 študovala na Univerzite Komenského v Bratislave slovenský jazyk. Natrafila na Ďuríčkovej rozprávky a natoľko ju zaujali, že si zaumienila preložiť ich do svojej rodnej reči. Predovšetkým jej zásluhou sa v spolupráci so Slovenským ekonomickým a kultúrnym úradom v Taipai jedna z najobľúbenejších slovenských spisovateliek toto leto predstavila aj taiwanským čitateľom.
Ako taiwanská prekladateľka Ďuričkovú objavila? Pomohla jej k tomu diplomová práca. V nej porovnávala čínske a slovenské rozprávky a ľudové povesti z hľadiska interkultúrnej komunikácie. „Kúpila som si Prešporský zvon. Autorka v knihe rozpráva veľmi jemnou a krásnou slovenčinou, čo malo pre mňa veľké čaro. Hneď som si povedala, že túto knihu jedného dňa musím preložiť do čínštiny,“ spomína. Neskôr sa k slovenským povestiam vrátila, keď pracovala na dizertácii: „Prekladanie bolo pre mňa ako oddych – popri písaní dizertačnej práce som taký oddych často potrebovala. To sú moje koníčky – vždy keď som bola unavená z učenia, vybrala som si nejakú krásnu rozprávku a preložila som ju do môjho rodného jazyka.”
Priznáva tiež, že slovenské rozprávky mali pre ňu význam nielen z prekladateľského pohľadu, ale aj ľudsky, pretože veľa povedia o jazyku a kultúre: „Vždy som chcela v slovenčine čítať veľa originálnych textov. A rozprávka je najlepší výber, lebo z rozprávok sa vždy dajú naučiť krásne slová a výrazy. Navyše rozprávky šepkajú staré tradície a ľudové zvyklosti Slovákov, ktoré by som sa na škole nikdy nedozvedela.“
K vydaniu rozprávok Márie Ďuríčkovej ju nakoniec doviedli okolnosti. S manželom dnes pracuje na Slovenskom ekonomickom a kultúrnom úrade v Taipei, majú spolu malého syna. Práve pri čítaní s ním začala premýšľať o tom, či by nebolo možné priniesť taiwanským deťom aj Ďuríčkovej rozprávky. „Fascinuje ma detská literatúra a na Taiwane školy veľmi podporujú deti v čítaní. Spolu s mojím sedemročným synom sme za prvý rok prečítali vyše tristo obrázkových kníh, a tak som začala rozmýšľať, či by som nemohla taiwanským deťom predstaviť aj slovenské knihy. Rozprávky od pani Ďuríčkovej som mala už preložené, tak som ich ponúkla redaktorkám z Mandarin Daily News.“
Mandarin Daily News patrí k najstarším a najvplyvnejším vydavateľstvám na Taiwane. Ich detský denník – na Slovensku nezaužívaný formát novín pre deti – sa tlačí v počte 180-tisíc výtlačkov a čítajú ho deti všetkých vekových kategórií po celej krajine. Šéfredaktorku tohto vydavateľstva nadchla kniha Prešporský zvon a rozhodla sa dve rozprávky z tejto knihy publikovať v denníku. „Redaktorky tohto vydavateľstva majú veľmi otvorené srdce a myseľ. Síce na začiatku nevedeli o Slovensku skoro nič, no predsa sa začali oň a slovenskú literatúru a kultúru zaujímať.“
V priebehu niekoľkých týždňov Mandarin Daily News postupne predstavili prvé rozprávky Jablko života a Bukanova dcéra s ilustráciami Bystríka Vanča. Pani Liang Podstavek potvrdzuje, že rozprávky taiwanských čitateľov zaujali: „Od redaktoriek denníka som sa dozvedela, že sa im ozvali učitelia z rôznych miest Taiwanu a spomínali, že slovenské rozprávky sa deťom zapáčili. V budúcnosti by chceli aj viac rozprávok z krajín strednej Európy. Jednoducho sa začínajú o Slovensko a strednú Európu zaujímať.“
Zo slovenskej detskej literatúry momentálne nie je na Taiwane preložená žiadna kniha, ani naopak. Budúci rok by sa mala na Taiwanskom knižnom trhu objaviť slovenská obrázková kniha O dvanástich mesiačikoch ilustrovaná Petrom Uchnárom a slovenské vydavateľstvo LÚČ má záujem vydať taiwanskú obrázkovú knihu Babička Joyce. „Konečne sa začína výmena detských kníh medzi našimi krajinami, na to sa veľmi teším,” konštatuje pani Liang Podstavek s tým, že ako prekladateľka a absolventka Univerzity Komenského sa môže konečne uplatniť so slovenčinou a čínštinou. „Mám v pláne preložiť do čínštiny aj Dievčatko z veže od Jany Bodnárovej, aj knihy iných slovenských autorov.“
A ktorých slovenských umelcov na Taiwane dobre poznajú? „Zo slovenských ilustrátorov Taiwančania poznajú Dušana Kállaya a Petra Uchnára. Knihy ilustrované Kállayom dávno vydalo vydavateľstvo Grimm Press a pán Uchnár mal zase na Taiwane výstavu.“