Spravodlivé právo s francúzskym názvom, vďaka ktorému majú autori výtvarných diel aj na Slovensku nárok na autorskú odmenu, keď sa originály ich diel predávajú prostredníctvom obchodníkov s umením.
Od roku 2004 sa toto právo u nás reálne vykonáva, LITA ho spravuje a autori dostávajú každoročne svoje odmeny. Aj napriek tomu sa však o ňom stále veľa nevie. Preto sme sa rozhodli verejnosti predstaviť podstatu tohto práva. Kedy, kde a prečo vlastne droit de suite vzniklo?
Za života nedocenení
Autorov, ktorí sa od svojich súčasníkov nedočkali pochopenia ani uznania a ich kvalitu overil až čas, je mnoho. Azda najznámejší je osud Vincenta van Gogha, ktorý sa dočkal mnohých literárnych a filmových spracovaní. Po smrti sa stal veľmi rýchlo jednou z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva, ale počas života bolo jeho dielo takmer neznáme, podarilo sa mu predať iba jediný obraz a finančne bol odkázaný na podporu svojho mladšieho brata.
Spálňa Vincenta van Gogha v Arles v ničom nenasvedčuje, že by v nej žil umelec, ktorého diela sa raz budú predávať za závratné sumy
Po smrti predajné ceny originálov diel Vincenta van Gogha závratne stúpli. Jeho diela lámu na aukciách rekordy aj dnes. Nad očakávania organizátorov dopadol aj nedávny predaj aukčného domu Sotheby´s z mája 2015, kedy sa jeden z dvojice obrazov s názvom L'Allée des Alyscamps vydražil za 66,3 mil. USD
Na počiatku bola maľba
Za najmarkantnejší prípad, ktorý otvoril celospoločenský diskurz a poukázal na nespravodlivosť obchodovania s umením voči autorom a ich rodinám, sa považuje predaj diela francúzskeho realistu a predstaviteľa barbizonskej školy Jeana-François Milleta (1814-1875) s názvom L’Angelus – Anjel Pána. Dielo v jednoduchej scéne zachytáva rytmus roľníckeho života - vyobrazuje muža a ženu odriekajúcich modlitbu, pripomínajúcu zvestovanie Márii anjelom Gabrielom. Postavy zanechali okopávanie zemiakov a uprostred použitého náradia sa oddali krátkemu precítenému okamihu uvoľnenia a rozjímania. Podľa slov autora je dielo inšpirované spomienkou z detstva na starú mamu, ktorá vždy keď počas práce na poli začula zvoniť kostolný zvon, prestala pracovať a pomodlila sa za zosnulých v biede. Dielo bolo spočiatku odsúdené kritikou pre svoju hrubosť a naturalizmus, v 20. storočí sa však stalo vďaka svojej archetypálnosti priam ikonou.
Millet údajne predal obraz v roku 1865 za 1.000 frankov a iba 14 rokov po jeho smrti, v roku 1889 sa jeho cena vyšplhala na 553.000 frankov. Bývalý priemyselný magnát a zberateľ umenia Eugène Secrétan zarobil jeho predajom značnú čiastku zatiaľ čo umelcova rodina žila vo veľkej biede
Táto maľba napriek svojim skromným rozmerom má z viacerých príčin mimoriadny význam:
- stala sa dôležitým inšpiračným zdrojom pre mnohých výtvarníkov (Vincent van Gogh, Claude Monet, Geroges Seurat), intenzívne sa dielom zaoberal aj surrealista Salvador Dalí, ktorý napísal jeho analýzu podnecujúcu rôzne špekulácie ohľadom skutočného výjavu obrazu
- osud jej autora inšpiroval aj literátov, napr. Marka Twaina, ktorý vo svojej divadelnej hre voľne spracúva motívy z Milletovho života a Romaina Rollanda, ktorý je autorom Milletovej monografie
- okolnosti okolo jej predaja a vehementné úsilie udržať ju na území Francúzska strhli vlnu vlasteneckého zápalu počas licitačnej vojny medzi francúzskym Louvre a American Art Association
- pričinila sa o nárast cien umeleckých diel celej barbizonskej školy do rekordných rozmerov
Niekoľko prípadov, kedy sa originály diel predávali za závratné ceny, zatiaľ čo ich autori žili v chudobe, otriaslo francúzskou spoločnosťou na konci 19. storočia. Prvé návrhy na zavedenie opatrenia, ktoré by zmiernilo slabé sociálne postavenie „hladujúcich“ umelcov zapríčinené jednak vojnou, ale aj poklesom súkromného mecenášstva sa datujú okolo roka 1893. Francúzski právnici sa začali snažiť o zavedenie takého ustanovenia do autorského práva, ktoré by podobné situácie riešilo a umožnilo autorom podieľať sa na úspechu ich diel. Úsilie francúzskych právnikov a autorov bolo zavŕšené včlenením tohto nového práva – droit de suite – do francúzskeho autorského zákona v roku 1920.
Droit de suite sú tantiémy z predaja originálov diel
Droit de suite zabezpečuje autorom výtvarných diel spravodlivý podiel z opätovných predajov originálov ich diel. Je to druh tantiém vyplácaných výtvarným umelcom v prípade, že sa originály ich diel predávajú prostredníctvom aukčných domov, galérií alebo obchodníkov s umením, v prípade že ich cena presiahne zákonom stanovený cenový prah. Ide o nízky percentuálny podiel z predajnej ceny diela.
Droit de suite sa nevzťahuje na prvopredaj originálov diel od autora galériám, súkromným osobám alebo obchodníkom s umením. Autor totiž sám rozhoduje o tom, komu a za akú cenu svoj obraz predá. Autor teda rozhoduje o predajnej cene, ktorá mu celá prináleží.
Keď však ide o druhý a ďalší (teda opätovný) predaj tohto obrazu, predáva ho už jeho nový vlastník (nie autor). Ak sa takýto ďalší predaj uskutočňuje prostredníctvom sprostredkovateľa (akým je napr. aukčná sieň), autor má právo podieľať sa na úspechu predaja originálu svojho diela a má nárok na „slušné vyrovnanie“, t. j. na zákonom percentuálne určenú sumu z predajnej ceny originálu diela.
Tantiémy z droit de suite sa neplatia zo všetkých predajov, ale len z tých, keď predajná cena originálu diela presiahne zákonom stanovený prah (napr. keď sa obraz predá nad 100 EUR). Nastavenie výšky cenového prahu výrazne ovplyvňuje osoh autorov výtvarných diel z tohto práva.
Toto právo teda zaisťuje, že výtvarník a jeho dedičia dostanú kompenzáciu pri každom ďalšom predaji originálu diela a umožňuje umelcovi participovať na zvyšovaní hodnoty jeho diel. Nebyť droit de suite, autor by sa žiadnym spôsobom finančne nepodieľal na zvyšujúcej sa hodnote originálov jeho diel, na rozdiel od profesionálov na trhu s umením. Až do zavedenia droit de suite systém úplne ignoroval rolu umelca pri vzraste hodnoty jeho vlastných diel, aj keď paradoxne, je to práve umelcovo zvyšujúce sa renomé, ktoré určuje hodnotu diela. Preto je odôvodnené a spravodlivé, aby výtvarník a jeho rodina benefitovali zo zhodnocovania diel.
Prečo je droit de suite pre autorov dôležité aj dnes?
Droit de suite je jediný spôsob, akým si výtvarní umelci udržia spravodlivý podiel z hodnoty svojich diel pri ich ďalších predajoch. Umelci, najmä v začiatkoch svojej kariéry predávajú svoje diela za nižšie ceny zberateľom a obchodníkom s umením, ktorí ich zvyčajne držia bokom a umiestňujú na trh s umením až vtedy, keď je autorova reputácia dobre etablovaná.
Aj po ukotvení tohto práva majoritný podiel z predaja stále zostáva sprostredkovateľom a predsa droit de suite tvorí pre umelca dôležitý zdroj príjmov. Veľa tvorcov zarába menej ako je v ich domovskej krajine priemerná mzda, a na rozdiel od spisovateľov alebo hudobných skladateľov, sumy, ktoré nadobúdajú výtvarníci za reprodukcie alebo vystavenia svojich diel sú marginálne. A tak odmeny z ďalšieho predaja originálov diel výtvarného umenia tvoria živú zložku ich príjmov.
Po autorovej smrti sa droit de suite stáva kľúčovým pre jeho rodinu a dedičov, ktorí nezdedili len právo udeľovať súhlas s použitím diel, ale aj záťaž s nakladaním s pozostalosťou a nemalé výdavky s uskladnením, konzervovaním, katalogizáciou, výskumom a reštaurovaním.
Navyše, uplatňovanie tohto práva, ktoré vyžaduje súčinnosť aukčných domov a obchodníkov s umením, pomáha autorom udržať si spojenie s dielami, sledovať ich predaj a mať prehľad o ich hodnote.
Autori na celom svete aj dnes zdôrazňujú potrebu a dôležitosť tohto práva, pre tieto účely si vytvorili aj samostatnú webovú stránku: http://www.resale-right.org/#!artistes/galleryPage. Medzi vyjadreniami autorov z celého sveta má Slovensko zastúpenie v osobe Ivana Csudaia.
Viac informácií k droit de suite nájdete aj tu: http://www.lita.sk/droit-de-suite