Mesiac marec sa spája s knihami, či už je to na počesť Mateja Hrebendu alebo to súvisí s podporou návštevnosti kníhkupectiev v "slabších" jarných mesiacoch, marec čítaniu a všeobecnému záujmu o knihy praje. Z úcty k literárnym dielam a ich autorom, s ktorými všetci zamestnanci LITA úzko spolupracujú, sme sa odvážili aj verejne zdieľať svoje čitateľské zážitky. V dobrovoľnej ankete sa väčšina z nás vyznala z kníh, ktoré nás v poslednom čase zaujali, máme ich práve rozčítané alebo na nás tak zapôsobili, že na ne nevieme zabudnúť. Dúfame, že úprimné a pestré odpovede nezostanú zaujímavé a inšpiratívne iba pre nás navzájom.
— Jana Adamíková — Oddelenie dokumentácie a repartície
Nezabudnuteľnou knihou sa pre mňa za posledné obdobie stala kniha od Markusa Zusaka: Zlodejka kníh. Pôvodne som ju ani neplánovala čítať, lebo nemám rada knihy s vojnovou tematikou. No z každej strany som počúvala chválospevy, tak som si teda povedala, že to skúsim... a nakoniec som sa nevedela odtrhnúť od príbehu, ktorý má v sebe úplne všetko: každodenné radosti, boj o holú existenciu, čaro prvej lásky, silu priateľstva a odvahy a nakoniec aj smrť, ktorá je zároveň rozprávačom celého príbehu. Silný príbeh, silná kniha. Rozhodne som ju nečítala naposledy.
Už tretí mesiac mám rozčítanú knižku od Annie Marie O´Connor – Dáma v zlatom, ktorú som si našla pod vianočným stromčekom. Aj keď sa nečíta ľahko, pretože obsahuje veľa historických faktov zo strednej Európy a Viedne, prepletených rodinných vzťahov, odporúčam prečítať každému, koho zaujíma umenie a príbehy skrývajúce sa za slávnymi obrazmi. Keď najbližšie navštívim Viedeň, môj pohľad na mnohé budovy, miesta, ulice, ale aj ľudí bude vďaka tejto knihe určite iný.
Od detstva mi prirástli k srdcu príbehy o Anne zo Zeleného domu. Ani po rokoch pre mňa nestrácajú svoje čaro. Po ťažkom dni si rada vezmem "Annu“ a aspoň na chvíľu zabudnem na moje problémy, ktoré sú oproti tým Anniným úplne banálne. Knižka plná láskavého humoru a fantázie, ktorá mi neustále pripomína, aké dôležité je vedieť snívať.
— Magda Beranová — Ekonomické oddelenie
Pred časom som čítala knihu Žítkovské bohyne od mladej autorky Kateřiny Tučkové a tá mi zostala pod kožou. Je to silná kniha, dej zasadený do prostredia neďaleko môjho rodiska a téma, s ktorou moje vnútro už akosi od detstva rezonuje. Počas dlhých zimných večerov som sa vrátila ku dvom knihám Paula Coelha - Alchymista a Pútnik z Compostelly (mala som na ne náladu:- ). A aktuálne čítam poviedkovú knihu od Roalda Dahla – Příběhy nečekaných konců (dobré relaxačné čítanie) a pre mňa momentálne tematickú knihu Kočky to vědí líp od manželského paru, ktorý píše pod pseudonymom František Pon. Na intelektuálnu literatúru momentálne nemám životnú kapacitu:-).
— Erika Bittnerová — Oddelenie dokumentácie a repartície
“Tak dobre. Pôjdem spať. Ale budeš mi čítať prosím?” Týmito slovami končí svoj deň náš 9-ročný syn, či už je doma alebo u starých rodičov. Väčšinou mu čítam jednu – dve kapitoly na večer. Jeho obľúbená je séria kníh od Lucy a Stephena Hawkingovcov o chlapcovi Gregorovi, ktorého rodičia v dnešnej dobe odmietajú počítač, mobil alebo telku. Gregor naopak túži po vlastnom počítači, po jazdách na kolotočoch a cestovaní. Jeho svet sa zmení prisťahovaním susednej rodiny s dievčatkom Ankou, s ktorou ich bude spájať veľké tajomstvo. Ankin otec je vesmírny fyzik, ktorý na skúmanie vesmíru používa superpočítač Kozmos. Kozmos je bránou do vesmíru. Popri napínavom detektívnom deji je v knihe predstavený vesmír v plnej svojej nádhere. Pútavou formou predstavuje najnovšie objavy vo vesmíre s obrázkami, vysvetľuje jeho vývin a najmä predstavuje náš svet v inej perspektíve. Možno si myslíte, že toto sú ťažké témy pre večerné čítanie pre deti. Nemám vám to za zlé. Ale syn doslova hltal vypočuté slová. Najmä o vzniku hviezd a o čiernych dierach. O predstave, že by si v izbe obliekol skafander a počítač by mu otvoril dvere do vesmíru a on by mohol sedieť na kométe a sledovať mliečnu dráhu, ktorej sme súčasťou. Sprístupňovanie týchto tém deťom veľmi vítam. Autori sa prihovárajú svojim čitateľom, aby tieto témy nezostali pre nich ľahostajné, lebo ich objavovanie je objavovaním seba samých.
— Diana Háberová — Sekretariát a úschova
V poslednom čase ma zaujala kniha Muž, ktorý sadil stromy, autor: Jean Giono. Krásna poviedka o zmysle života, o dôležitosti každého z nás, o prostom čine s veľkým dopadom. Jednoduchý príbeh s veľkou hĺbkou. Páči sa mi ako je poviedka jednoducho napísaná.
Rozčítaného mám Anglického špióna, autora Daniela Silvu, amerického spisovateľa špionážnych románov, v ktorých je hlavnou postavou Gabriel Allone, reštaurátor starých obrazov, špión a atentátnik. Kniha sa číta dobre pre svoju dynamiku, napätie, či psychologický rozbor a odbornú knihu Terapeutické využitie kineziologických tejpov. Momentálne často chytám do rúk rôzne učebnice a zbierky úloh z matematiky a slovenčiny, keďže mladšiu dcéru čakajú tento rok monitory a prijímacie pohovory.
— Zuzana Hvožďarová — Vzťahy s verejnosťou
V poslednom čase ma najviac zaujala Piata loď Moniky Kompaníkovej, síce sa mi dostalo do rúk až tretie vydanie, ale tomuto príbehu čas neuberie na sile. Neviem, či je to tým, že sme s autorkou jeden ročník a obe matky dvoch detí, ale všetko, čo napíše, je mi blízke a veľmi sa ma dotýka.
Rozčítané mám Agáty Ladislava Balleka, pretože sa už neviem dočkať premiéry ich filmového spracovania a chcela som predtým spoznať literárnu predlohu a Miliónový džíp česko-amerického spisovateľa Jana Nováka. Nedávne stretnutie s týmto sympatickým autorom vyvolalo vo mne záujem zoznámiť sa s celou jeho tvorbou.
Často spomínam na román Sándora Máraia Sviece dohárajú, v rovnakom čase som čítala aj scenár Christophera Hamptona v originále a jeho vynikajúci preklad Dany Silbiger-Sliukovej a videla divadelné predstavenie, takže som vedela citovať naspamäť celé pasáže.
— Paulína Jusková — Licenčné oddelenie
Na Vianoce som dostala knihu "Melón sa vždy smeje" (Dušan Dušek). Čítala sa veľmi príjemne a je to jedna z mala kníh, ktoré som za poslednú dobu prečítala, a ktorá ma inšpirovala otvoriť si ju po tak krátkom čase znova. Rozčítanú mám Judikatúru vo veciach stavebného konania ... :) Myslím, že nezabudnem na detské knihy, ktoré mi za mala čítali rodičia a sestra. Doteraz si viem predstaviť všetky ilustrácie a poznám ich texty naspamäť. Neskôr to bola predovšetkým kniha "Rómeo Júlia a tma" od autora Jána Otčenáška.
— Lucia Miklasová — Licenčné oddelenie
Jean-Michel Guenassia: Vysněný život Ernesta G. Po dlhej dobe som čítala dlhý román :). Vysněný život Ernesta G. je príbehom českého lekára Josefa Kaplana, čitateľa prevedie nielen takmer celým 20. storočím, ale aj rôznymi od seba veľmi odlišnými prostrediami. Pri čítaní knihy som preto miestami mala pocit, že som sa zrazu ocitla v úplne inej knihe - tak odlišné scenérie sa mi pred očami vynárali. Príbeh začína v Prahe v predvojnovom období počas Josefovho štúdia. Búrlivý život mladého medika a intelektuála pokračuje v Paríži, kde, zamilovaný do skladieb Carlosa Gardela tancuje v nočných kabaretoch tango. Ako lekár - výskumník sa pred druhou svetovou vojnou dostáva do Alžírska, aby tu v hlavnom meste pôsobil na Pasteurovom Inštitúte. Opisy niekdajšieho "francúzskeho Alžírska" patria k najsilnejším v celej knihe. Po skončení druhej svetovej vojny sa Josef, plný ideálov, vracia aj so svojou francúzskou manželkou, do Československa, aby tu budoval lepší svet. Ako to s lepším svetom dopadlo, to vieme, a aj Josef to zistí na svojej koži. Na tomto mieste mi nedá nespomenúť môj údiv nad tým, ako autenticky a silno bol schopný francúzsky autor preniknúť do ducha vtedajšieho Československa - do historických súvislostí a intelektuálneho pozadia, ktoré nekompromisne vtláčali pečať do ľudských mikropríbehov. Príbeh Josefa a jeho rodiny sa uzatvára až po nežnej revolúcii, ktorá nastaví svoje zrkadlo. Knihu sa oplatí dočítať až do konca (prezradiť viac, to už by bol spoiler). A kto je Ernesto G.? Dlho som si túto otázku kládla aj ja. Čitateľ to totiž zistí až v poslednej tretine knihy a viac prezrádzať nechcem :). Aby som ale odpovedala na otázku, kniha ma zaujala farebnosťou príbehu a vzťahov v ňom, svojou schopnosťou vtiahnuť ma do iných časopriestorov a v neposlednom rade silou, ktorou sa ma dokázala dotknúť. Román Vysněný život Ernesta G. vydalo české vydavateľstvo Argo vo vynikajúcom preklade Heleny Beguivinovej.
Práve čítam Stašu Fleischmannovú: Vrstvami. Knihu som si kúpila na odporúčanie kníhkupca z Artfóra, s ktorým sme sa rozprávali o ďalších výnimočných knihách rovnakého žánru: Alena Wagnerová: Sidonie Nádherná a konec střední Evropy a Lucie Tlučková: Suzanne Renaud /Petrkov 13. Prvá z nich je príbehom českej barónky z prostredia novej "podnikateľskej" šľachty, podporovateľky umenia a nekonvenčnej múzy a priateľky mnohých súdobých autorov. Jej osobný príbeh sa prelína s príbehom jej zámku, o ktorý sa vrátane jeho krásnej záhrady po smrti bratov starala, na ktorom si počas druhe svetovej vojny zriadili Nemci sídlo Waffen SS a ktorý po skončení vojny dedinčania vyrabovali. Druhá z uvedených kníh je príbehom francúzskej poetky a manželky významného českého grafika Bohuslava Reynka. Suzanne Renaud, pochádzajúca zo slnečného Francúzska sa musela vyrovnať nielen s drsnosťou statku Petrkov, ale aj perzekúciami zo strany komunistickej moci. Obe tieto knihy ma oslovili svojou autenticitou, vďaka nim som cez príbeh jednotlivca mohla preniknúť do ducha doby.
Do tejto kategórie už vďaka Artfóru radím aj biografickú knihu Staši Fleischmannovej. Autorka sa od detstva pohybovala medzi významnými osobnosťami prvej československej republiky. Prostredie tvorby ju nadchlo a spolu so sestrou sa rozhodli pre štúdium fotografie u Funkeho. Druhá svetová vojna ju zasiahla tragicky (prvý manžel, pôsobiaci v odboji, bol nenávratne odvezený do Osvienčimu). Po vojne sa autorka vydala druhýkrát a s druhým manželom, kultúrnym atašé, pôsobila istý čas v Paríži. Dvadsiate storočie je plné zmien, ktoré sa odrážajú aj na živote pani Fleischmannovej. Na rozdiel od vyššie spomínaných titulov, kniha Vrstvami je autobiografia, epizódky na čitateľa priam dýchajú. Autorka má výborný štýl, text sa ľahko číta. Kniha má pritom aj bohatú obrazovú zložku. Autorka je fotografka, v knihe preto okrem rodinných fotografií nájdeme aj jej vlastnú autorskú tvorbu.
Vrstvami je kniha, ktorá ma chytila za srdce. Vydalo ju vydavateľstvo Torst v roku 2014. Na pultoch kníhkupectiev ju už asi nenájdete, ale určite sa dá objednať cez internet.
Kniha, ktorá na mňa zatiaľ zapôsobila najviac: Hermann Hesse: Stepný vlk.
— Gabriela Poluchová — Ekonomické oddelenie
Cez Vianoce som prečítala knihy Dana Browna – Inferno a od nášho autora, Dominika Dána, Červeného kapitána. Obidve knihy odporúčam a teším sa na filmové spracovanie Červeného kapitána. Keďže je daňové obdobie tak nečítam, lebo knihy D. Dána sa čítajú jedným dychom.
— Zuzana Semanová — Oddelenie kolektívnej správy a zahraničných vzťahov
Najbližšie sa plánujem vrhnúť na knihu „Všetko osvetlené“ od Američana J. S. Foera. Tento príbeh ma zaujal vďaka filmovému stvárneniu, ktoré ma dostalo humorom a nadhľadom, hoci jeho nosná téma je smutná. Cesta hlavného hrdinu po stopách svojho starého otca je pre mňa pútavou témou, nakoľko aj sama sa vo voľnom čase venujem skúmaniu svojej rodinnej histórie. Film som prvýkrát videla asi pred dvoma rokmi a nedávno, s odstupom času, ešte raz. Zistila som, že je stokrát lepší, než som si ho pamätala a keďže kniha spravidla prináša ešte omnoho lepší zážitok, než film, pevne verím, že sa v nej nesklamem.
Práve teraz čítam knihu Americký cisár od Martina Pollacka, ktorá sa venuje vysťahovalectvu z chudobných oblastí (aj) našej krajiny na začiatku minulého storočia a úteku za lepším životom, ktorý ľudom sľubovali za oceánom, a to so všetkým k tomu patriacim marketingom, biznisom a falošnými nádejami naivných chudobných ľudí. Je to živá téma a netreba veľkú predstavivosť, aby sme si ju preniesli do súčasnej situácie vo svete. Nemôžem povedať, že sa takáto literatúra číta ľahko, už mi to aj trvá hodnú dobu, no určite je podnetná.
Asi najviac sa v myšlienkach vraciam k literárnej predlohe filmu Forrest Gump. Ide o knihu, po ktorej siahlo len málo ľudí, aspoň si myslím, no určite by mali. Ja by som ju kľudne zaradila do povinného čítania na strednej škole. Napriek tomu, že film je kultový a mám ho veľmi rada, myslím si, že mnoho aspektov Forrestovej osobnosti nebolo doň pretavených. To je na druhej strane super, lebo takto máme dve skvelé diela a kniha nie je „nadbytočná“. V pamäti mi utkvelo najmä neohrabané, niekedy až vulgárne vyjadrovanie sa, veľmi zlá gramatika v listoch, ktoré písal blízkym... Knihu som svojho času prečítala v českom preklade, ten slovenský som nevidela, rovnako ani originál. Je celkom možné, že sa raz vrátim práve k nim.
— Martina Stašíková — Licenčné oddelenie
Asi pred mesiacom sme organizovali v LITE workshop pre združenie ilustrátorov ASIL. Pri tejto príležitosti sme si nakúpili knižky a poprosili sme ilustrátorov o ich podpis s osobným venovaním. Opäť som si (s radosťou aj hrdosťou) uvedomila, že na Slovensku máme veľmi šikovných ilustrátorov a máme sa čím pochváliť. Mne sa konkrétne zapáčila knižka Ako šlo vajce na vandrovku, ktorú ilustroval Vlado Král. Navyše, naživo je to veľmi sympatický mladík. A zistila som, že deťom sa páči, keď dostanú knižku, ktorá je od "Krála" :-).
Rozčítanú mám knižku 7 návykov skutočne efektívnych ľudí od Stephena R. Coveyho. Čítam ju už niekoľko mesiacov. Nie preto, že by bola nudná. Je to kniha, ktorú si dávkujem, keď mám náladu zamyslieť sa nad základnými životnými hodnotami. Nie je totiž len o tom, ako byť efektívny. Jej úlohou je skôr pomôcť nájsť čitateľovi to, čo je pre neho to najdôležitejšie. Nie najdôležitejšie pre jeho okolie, rodičov, priateľov, alebo spoločnosť. Ale pre neho samého. Ak svoj život - či už pracovný, alebo osobný, zaplníme planými aktivitami, nezostane nám v ňom čas na to najdôležitejšie. Páči sa mi, že kniha nie je písaná manipulatívne. Vecne popisuje a mapuje rôzne možnosti, ako sa človek môže zachovať a necháva čitateľovi možnosť, aby si sám vybral, ktoré konanie je správne.
Z "nezabudnuteľných" kníh, by som nevedela vybrať len jednu. V rôznych obdobiach života sa mi vynoria rôzne životné príbehy z prečítaných kníh. Občas sa mi dokonca stáva, že keď uvažujem o niečom zo svojho života a náhodne siahnem po nejakej knihe, nájdem v nej odpovede na svoje otázky.
— Katarína Vráblová — Oddelenie dokumentácie a repartície
Bol som dlho preč, autor: Ken Kesey - príbeh o odvahe a sile ľudského ducha, o človeku, ktorý sa obetuje za iných. Hlavný hrdina síce na záver zomiera, no svojim odmietavým postojom podriadiť sa „režimu/systému“ inšpiruje mnohých, aby sa prejavili, aby sa odhodlali urobiť niečo s tým, čo sa im nepáči, aby zmenili svoj život. Hlavný hrdina sa nepoddal a držal sa hodnôt, o ktorých si myslel, že sú správne, a to až do konca. Napriek utrpeniu, ktoré prežíval, vždy vystupoval s humorom. Výborný príklad toho ako sa zachovať: s nadhľadom a humorom, s vierou v zdravý rozum a hodnoty, ktoré sú mi vlastné a ktoré považujem za správne.
Práve čítam Zlodejku kníh, autor: Markus Zusak - kniha sa číta veľmi dobre, keďže ide o zaujímavý a pútavý príbeh z obdobia 2. svetovej vojny. Miestami je dej prerušovaný vstupom rozprávača – Smrť, ktorá sa snaží čitateľovi načrtnúť ďalší vývoj deja. Zápal v čítaní podporuje výborne kombinovaný humor a satira, expresívne až tragické opisy prostredia a vtedajšej politickej situácie, na pozadí ktorých sa formuje úprimné priateľstvo a pravý rodičovský vzťah.
Jednoducho nemôžem zabudnúť na Annu zo Zeleného domu, autor: Lucy Maud Montgomeryová. Príbeh z krásneho prostredia, skvelý humor, odvaha hlavnej hrdinky, skutočné priateľstvá, túžba po vzdelaní a pracovné ambície ma vedia motivovať vždy, keď túto knihu začnem čítať. A veru neskončím, kým ju nedočítam.:) Kniha, na ktorú nemôžem zabudnúť, ale to už z iného dôvodu: Zmluvy podľa Paganiniho, autor: Lars Kepler. Strach, bezmocnosť, pochmúrnosť, pohľad sivých očí ....brrrrr:)
— Zuzana Zelenáková — Oddelenie kolektívnej správy a zahraničných vzťahov
Jean Giono - Muž, ktorý sadil stromy. Ľudia si často vravia, veď na čo by som sa snažil, zapájal, keď moja "trocha" aj tak nič nezmení. Táto kniha veľmi pekne poukazuje na to, čo všetko dokáže jeden jediný človek...
Neil Gaiman - Americkí bohovia. Tento britský autor žijúci v Spojených štátoch nikdy nesklame a mne osobne sa skvelo číta hneď od prvej strany. Nepotrebujem pri ňom žiadny čas "na rozbeh" :).
Kniha, ktorá vo mne rezonuje doteraz - J. D. Salinger a jeho Kto chytá v žite. Možno je to tým, že som tú knižku čítala na strednej škole... neviem... Každopádne na takého sympatického "odľuda" ako bol Holden som odvtedy asi nenarazila.