Na konci augusta 2020 vydalo Ministerstvo kultúry v tichosti zásadné výkladové stanovisko k Autorskému zákonu. Autorkám a autorom pôsobiacim v audiovízii ním v už tak ťažkom roku ešte viac skomplikovalo životnú situáciu – oklieštilo im totiž časť roky zavedených príjmov. K téme v týchto dňoch zástupcovia autorov posielajú otvorený list ministerke kultúry Natálii Milanovej. Čo sa vlastne deje a prečo?

Problematické výkladové stanovisko vyšlo na webe MKSR koncom augusta 2020. Neohlásene, bez konzultácie s autormi, odborníkmi – alebo s kýmkoľvek iným. Týkalo sa pritom témy nanajvýš citlivej, pretože má priamy dopad na už tak pandémiou oslabené zárobky autorov. Ide o nastavenie vzťahov v audiovízii, konkrétne podľa paragrafu 86, od ktorého závisí, ako môžu autori a umelci dostávať odmeny za použitia svojich diel. V prípade tzv. káblovej retransmisie (TV a rozhlasového vysielania v sieťach káblových operátorov) ide navyše o obrovský balík peňazí – okolo 3 miliónov eur ročne, ktorý dlhoročne pre tvorcov, výkonných umelcov a iných nositeľov práv vyberali a transparentne vyplácali 4 organizácie – LITA, SOZA, SLOVGRAM a OZIS. Nový výklad ustanovil, že pre autorov diel v audiovízii by mala odteraz tieto peniaze vyberať neskúsená a nedôveryhodná organizácia producentov SAPA. Čo presne sa stalo a prečo je to problém? Vysvetľujeme v niekoľkých bodoch.

1. Čo je to káblová retransmisia a výkon práv k dielam v nej použitých?

Na verejnosti málo známy fakt je, že jedným z dôležitých zdrojov príjmov pre mnohých autorov a umelcov sú príjmy z tzv. „druhotných“ použití. Jedným z takýchto použití je aj použitie cez tzv. káblovú retransmisiu – inak povedané použitie audiovizuálnych diel cez rozvody káblových spoločností, ako napr. UPC alebo Antik. Keďže o možnosť sledovať TV cez káblovku je záujem, jej prevádzka generuje káblovým operátorom už roky nezanedbateľný profit. Komerčnému úspechu služby napomáha fakt, že program, ktorý si doma diváci môžu na káblovke naladiť, a kvôli ktorému si ju kupujú, je napĺňaný atraktívnym autorským obsahom. Autorský zákon (na Slovensku, ale aj v zahraničí) preto upravuje, že aj z tohto použitia diel majú autori nárok na odmenu. Hoci jednorazovo ide o drobné sumy, pri opakovanom reprízovaní filmov a seriálov a pri širokom publiku sa tieto sumy napočítavajú na čiastky, ktoré sú najmä pre produktívnejších tvorcov nezanedbateľnou časťou ich príjmov.

Takéto príjmy si však autor nedokáže „vybaviť“ sám – nevie podpísať individuálnu zmluvu so všetkými káblovými spoločnosťami. A naopak, káblovka by mala veľký problém dohodnúť si licencie s každým autorom osobitne. Preto tieto príjmy pre tvorcov vyberajú a pravidelne vyplácajú tzv. organizácie kolektívnej správy, akou je aj LITA. Na tieto peniaze má nárok každý autor, ktorého dielo bolo takýmto spôsobom použité – a LITA a podobné organizácie sa vedia postarať o to, aby sa k umelcom tieto príjmy spoľahlivo a transparentne dostali.

2. Prečo je problém, ak by po novom vyplácala tieto odmeny pre autorov iná organizácia?

Z právneho hľadiska by to problém byť nemusel. Podľa Autorského zákona môže odmeny za použitia aj pre autorov za určitých veľmi špecifických podmienok vyberať napríklad aj organizácia producentov. Táto sa však musí správať podľa veľmi striktných pravidiel a nárokov na transparentnosť. Odmeny musí rozúčtovať tak, aby sa dostali ku všetkým autorom. Na to je potrebné značné technické zázemie (systémy na rozúčtovanie, kvalitné databázy diel, autorov a použití), personálne kapacity a expertíza. LITA a ďalšie organizácie kolektívnej správy sa primárne tejto problematike venujú 15 a viac rokov, zamestnávajú skúsené tímy, majú vyvinuté vlastné informačné systémy, o svojom fungovaní podrobne a transparentne informujú a zastupujú veľké množstvo autorov – len LITA napríklad zastupuje takmer 4000 slovenských autorov a iných nositeľov práv. Ako občianske združenie je navyše spravovaná priamo autormi, ktorí majú kontrolu nad jej fungovaním.

Pre porovnanie, asociácia producentov SAPA o svojom fungovaní nezverejňuje takmer žiadne informácie, nemá ani dostatočne transparentné rozúčtovacie pravidlá a kontrolné mechanizmy, ktoré by autori mohli využiť, ak by chceli dozrieť na dodržiavanie svojho nároku na odmeny. Nie je jasné, akou databázou diel SAPA disponuje, aké štandardy spĺňa jej informačný systém a koľko prostriedkov do jeho vývoja investovala. Jej doterajšie fungovanie navyše vzbudzuje silné pochybnosti, či má táto spoločnosť vôľu odmeny od káblových operátorov iba vyberať, alebo ich plánuje autorom aj skutočne vyplácať. Vie sa len toľko, že odmeny vybrané pre autorov by mala posunúť producentom a im by sme mali dôverovať, že oni – bez akéhokoľvek dohľadu a záruky – vyplatia peniaze ďalej autorom.

3. Prečo teda ministerstvo kultúry umožnilo SAPA vyberať odmeny pre audiovizuálnych autorov?

Vysvetlenia tohto faktu sa zástupcovia organizácií kolektívnej správy, ale aj autori a ďalší nositelia práv dožadujú už od septembra 2020. Zatiaľ sme žiadne nedostali. Na základe predošlých skúseností s MKSR nám ako jediné realistické vysvetlenie tohto prešľapu pripadá, že Sekcia médií, audiovízie a autorského práva, ktorá výkladové stanovisko v auguste vydala, konala svojvoľne. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že po upozornení štátneho tajomníka Radoslava Kutaša na toto stanovisko z našej strany bolo stanovisko z webu MKSR stiahnuté. Opravné stanovisko ani vysvetlenie však zatiaľ ministerstvo nevydalo.

4. Aké problémy teraz hrozia kvôli novému výkladovému stanovisku?

Dôsledky vydania stanoviska nenechali na seba dlho čakať. Prvý efekt bolo okamžité zneprehľadnenie právnych vzťahov, ktoré sa budovali vyše jeden a pol dekády. V dôsledku toho káblové spoločnosti rozviazali svoje doteraz existujúce zmluvné vzťahy so zavedenými štyrmi organizáciami kolektívnej správy práv, vrátane LITA. Úplne sa tým rozpadol fungujúci výber odmien za káblovú retransmisiu a je potrebné nastavovať ho odznova. To je dlhodobý proces, ktorý môže trvať mesiace až roky. Rovnako dlho, dokonca až niekoľko rokov, môže teda trvať aj to, kým sa tisícky autorov a ďalších umelcov opäť dostanú k odmenám za svoju prácu. Hovoríme o peniazoch, ktoré doposiaľ chodili pravidelne a ktoré boli značnou časťou živobytia mnohých umelcov.

Druhým problémom je svojvoľné konanie Sekcie médií, audiovízie a autorského práva, ktorá uprednostnila záujem producentov pred záujmom autorov – navyše bez otvorenej diskusie. Táto istá sekcia má byť pritom v najbližšom čase zodpovedná za veľkú novelizáciu Autorského zákona podľa európskych smerníc, teda hlavného právneho nástroja na ochranu tvorcov a tvorby.

5. Čo sa dá v tejto chvíli spraviť?

Autori, LITA aj ďalšie organizácie autorov a umelcov požadujú od MKSR vysvetlenie situácie, jej nápravu a vyvodenie zodpovednosti. Autorky a autori sami v týchto dňoch posielajú ministerke kultúry otvorený list, v ktorom ďalej žiadajú aj o osobné stretnutie s ministerkou a ubezpečenie, že ministerstvo kultúry môžu považovať za svojho partnera. Text otvoreného listu nájdete napríklad na webe LITA a ak sa s ním stotožňujete, prosíme vás, aby ste ho – aj s týmto článkom – šírili medzi vašich kolegov autorov. O ďalšom vývoji situácie budeme priebežne informovať.