Pomýšľate po dovolenkových plánoch aj na tie divadelné? Nie, nie je príliš skoro – nová divadelná sezóna je za rohom. Nehovoriac o tom, že menšie nezávislé zoskupenia hrajú už aj v tieto dni, či už doma alebo na festivaloch. V ich prípade totiž často platí, že ak neprídete vy za nimi, prídu ony k vám. Z dlhého zoznamu slovenských nezávislých divadiel vyberáme päť, ktoré by vám nemali v sezóne 2019/2020 ujsť.
Divadlo NUDE: Mala Dr. Csabová pravdu? / foto © Nina Pacherová
Divadlo NUDE, Bratislava
Možno vám názov „Divadlo NUDE“ nie je známy, no o tvorbe Veroniky Malgot a Lýdie Ondrušovej ste už mohli počuť. Divadlo NUDE totiž zastrešuje aj staršiu tvorbu dvojice (ktorá vznikla ešte pred vytvorením značky spolu s Laurou Štorcelovou) a v nových dielach a v širšom kolektíve tvorcov nadväzuje na jej štýl. Prím stále hrá autorská tvorba vychádzajúca z autentických zážitkov, tematicky dominuje ženská skúsenosť a vzťahy – od priateľských cez partnerské po rodičovské. Aj inscenácia Mama ma má _ _ _ _, ktorá vyniesla Malgot a Ondrušovej (vtedy Pavelkovej a Petrušovej) ocenenie Dosky 2015 v kategórii Objav roka, sa venovala vzťahom – jej tvorkýň s ich matkami.
Divadlo NUDE je zároveň jedno z tých zoskupení, ktoré vás pozvú do rôznych, nie vždy tradične divadelných priestorov. Jedna z najnovších inscenácií, Ľúbim ťa a dávaj si pozor, je vo svojej pôvodnej podobe bytovým divadlom, odohrávajúcim sa v skutočnom byte, v ktorom diváci sledujú štyri výpovede putujúc za protagonistkami z izby do izby. Po vzťahoch so svojimi mamami sú v tu centre pozornosti vlastné materské skúsenosti. Jej reprízu, najnovšiu inscenáciu Mala Dr. Csabová pravdu? aj ďalšie diela môžete zachytiť v septembri v Bratislave počas showcase súčasnej tvorby Divadla NUDE, ktorý zoskupenie plánuje od 13. do 18. septembra.
Nové divadlo: Anna Franková / foto © Collavino
Nové divadlo, Nitra
Po Novom divadle by ste sa mali poobzerať, ak hľadáte pozoruhodné inscenácie nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Nitrianske nezávislé zoskupenie totiž cieli na širokú divácku základňu – od detí cez mládež po dospelých. V repertoári má Kafku, Dahla, Švantnera aj Andersena. Číta ich však po svojom.
Nové divadlo v roku 2016 sformovali viacerí bývalí členovia Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, medzi ktorých patria dramaturgička Veronika Gabčíková, režisér Šimon Spišák či herec a výtvarník Ivan Martinka. Poetika Nového divadla má zrejmé bábkarské zázemie, no škatuľkovať ju by bola chyba. Mixuje sa tu totiž zo všetkého – z bábkariny, činohry, tieňohry, živej hudby, karikatúry, recesie, nadhľadu, z klasiky aj autorského prístupu. Vďaka tomu sa môže aj pod obohrane pôsobiacim názvom skrývať aktuálny príbeh. Vekové usmernenia sú navyše „smerom nadol” priepustné – starší divák sa nemusí báť zájsť ani na inscenáciu určenú tým mladším. Jazyk Nového divadla je totiž často bezveký. Príkladom je oceňovaná Anna Franková, ktorá môže na prvý pohľad zmiasť označením „pre mladých ľudí od 12 rokov”. Pre inscenáciu, ktorá vyniesla zoskupeniu viacero nominácií na Dosky a herečke Lucii Korenej víťazstvo v kategórii Najlepší ženský herecký výkon (2017), však neexistuje pristarý divák a na zoznam by si ju mal zaradiť každý divadelný nadšenec.
Divadlo Pôtoň: Pastierska symfónia / foto © Radovan Dranga
Divadlo Pôtoň, Bátovce
O víťazovi minuloročných Dosiek, inscenácii Americký cisár, ste už určite počuli. Koprodukčná inscenácia bratislavského Štúdia 12 a Divadla Pôtoň sa hráva na obidvoch svojich javiskách – v centre hlavného mesta aj v obci Bátovce v levickom okrese. Otázka ale znie, či ste sa už za divadlom niekedy vybrali na vidiek. V prípade Bátoviec by ste určite mali.
Rozhodnutie režisérky Ivety Ditte Jurčovej a dramaturga Michala Ditteho viesť divadlo v malej obci padlo už pred 11-timi rokmi. Odvtedy má Divadlo Pôtoň domovskú scénu v Bátovciach, ktorú vytvorili v prenajatom kultúrnom dome. Pôtoň je značkou pre diela vznikajúce na základe terénneho výskumu, pre orientáciu na naliehavé, často v spoločnosti málo artikulované témy. Spracovanie reportážnej knihy Martina Pollacka Americký cisár nie je výnimkou, ale organickou súčasťou dramaturgie divadla, pre ktoré je „programom“ reflexia súčasnosti aj národnej histórie, otváranie pálčivých tém ako repatriácia, migrácia či chudoba. Napriek sídlu v kulturáku netreba od Divadla Pôtoň čakať iba tradičné sedenie v divadle. Pred dvoma rokmi vzišla z iniciatívy divadla unikátna site-specific putovačka nočnými Bátovcami, projekt Miracles, na ktorom spolupracovali zoskupenia Med a prach, Debris company a Sláva Daubnerová. Pre Divadlo Pôtoň znamenali Miracles nakročenie k abstraktnejšiemu scénickému jazyku, ktorý je vlastný aj najnovšej inscenácii divadla, eseji Pastierska symfónia.
Prešovské národné divadlo: Moral insanity / foto © Robert Tappert
Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, Prešovské národné divadlo nie je štátnou scénou. Zoskupenie s recesistickým názvom, ktoré doň „zašifrovalo” informáciu o svojom pôvode, založili dramatička a dramaturgička Michaela Zakuťanská a režisérka Júlia Rázusová.
Z možností ostať (po škole) v Bratislave alebo vrátiť sa do rodného Prešova, si na jeseň 2013 vybrali tú druhú. Pod hlavičkou PND následne vytvorili rad inscenácií, v ktorých postavy zvádzajú dilemy podobné tým ich. Poetiku zoskupenia formuje poetika dramatičky Zakuťanskej, ktorá s ironizujúcim nadhľadom glosuje súčasnosť a život svojich rovesníkov (často s príznakom na život v malom meste), živelný a pohybovo náročný scénický jazyk režisérky Rázusovej aj jazyk spolupracujúcej režisérky Zoje Zupkovej. Inscenácie, ktoré sú zároveň generačné aj nadčasovo príznačné veku zobrazovaných postáv, vyústili v roku 2017 aj do ocenenia pre Tomáša Mischuru za najlepší mužský herecký výkon sezóny (Deň, keď zomrel Gott). Najnovšie pribudla do repertoáru PND monodráma. Inscenácia Moral insanity, ktorú Júlia Rázusová vytvorila spolu s hercom Petrom Brajerčíkom, vychádza z románu Umberta Eca Pražský cintorín a tvorcovia sa v nej zaoberajú konšpiráciami, stereotypmi a predsudkami v spoločnosti. Moral insanity získala Grand Prix festivalu Nová dráma 2019 a na jeseň ju uvedie aj Divadelná Nitra.
Divadlo Kontra: Čínsky Maharadža / foto © Divadlo Kontra
Divadlo Kontra, Spišská Nová Ves
Keď Dosky v minulom roku rozšírili divácke hlasovanie o najobľúbenejšie divadlo z bratislavského okruhu na celé Slovensko, Cenu Slovenskej sporiteľne pre Divadlo sezóny získalo práve Divadlo Kontra. Dosky sa viažu aj k jeho začiatkom, kedy si tvorcovia inscenácie Howie a Rookie odniesli toto ocenenie v kategórii Objav sezóny (2007). Dnes už Divadlo Kontra nie je nováčikom, naopak, 13 rokov dokazuje, že aj do malého mesta sa vojde veľa divadla a popri miestnej zriaďovanej scéne diváci ocenia aj ďalšie nezávislé profesionálne zoskupenie.
Do Divadla Kontra sa môžete vybrať za monodrámami Petra Čižmára, komédiami, interpretáciami klasík v podaní miniatúrneho počtu hercov (Macbeth ako monodráma, Hamlet v podaní dvoch hercov) či vychytávkami ako „horolezecký thriller”, ktorý je divadelnou adaptáciou knihy himalajistu Wojtecha Kurtyku Čínsky Maharadža. Pre lídrov divadla – režisérku Klaudynu Rozhin a herca Petra Čižmára – je samostatnou témou súčasná zahraničná dráma. Tá sa v repertoári objavuje aj vo forme jednorazových scénických čítaní, na realizáciu ktorých prizývajú väčší okruh hercov z východoslovenských divadiel. Spišskonovoveské zoskupenie uzavrelo prázdniny už v polovici augusta a v septembri dokonca rozšíri svoje aktivity aj o rolu organizátora medzinárodného festivalu Adaptácie.
…
Každý divák-objaviteľ vie, že možnosti na potulky divadelným Slovenskom touto päticou tipov nekončia. Určite vie aj to, že slovenskému divadelnému dianiu nie sú cudzie ani jednorazové projekty či diela, ktoré vzniknú iba pre jednorazovú príležitosť, priamo pre konkrétny festival či okamih. Plodným podhubím pre všetko divadelné dianie sú tiež nezávislé kultúrne centrá, či už je to Stanica Žilina-Záriečie, bystrická Záhrada, Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši, košická Tabačka Kulturfabrik alebo ďalšie. Inšpirovať k ďalším výjazdom za divadlom sa môžete aj na webe Antény, siete pre nezávislú kultúru.