Súčasná právna úprava a práva autorov audiovizuálnych diel

Riaditeľka autorskej spoločnosti LITA, Magdaléna Debnárová na úvod objasnila, že podnety na zorganizovanie tejto diskusie prichádzali z radov autorov samotných, ktorí nie sú dostatočne zorientovaní v autorskoprávnej problematike, menej poznajú svoje práva upravené v autorskom zákone a preto sa menej kvalifikovane môžu rozhodovať pri uzatváraní zmlúv. Ďalej stručne predstavila súčasnú právnu úpravu, základné pojmy a definície autorského zákona, vysvetlila rozdiel medzi osobnostnými a majetkovými autorskými právami, výhradnou a nevýhradnou licenciou, vymenovala povinné náležitosti licenčnej zmluvy a pozornosť venovala aj licenčnej odmene a spôsobe jej stanovovania. V krátkosti sa zmienila aj o právach povinne kolektívne spravovaných, ktoré vykonáva LITA.

Čo by mal priniesť nový autorský zákon

Anton Škreko vo svojom príspevku upozornil na špecifickosť audiovizuálneho diela ako osobitého predmetu ochrany, ktoré jediné zo svojej podstaty vznikne iba tak, že bude nielen vytvorené, ale aj zachytené nejakým záznamom. Čo sa týka novej právnej úpravy, nedochádza k zásadným zmenám, ale mnohé veci budú spresnené a konkretizované, čo môže ponúknuť legislatívne riešenia praktickej stránky procesu tvorby a výroby.

Pokiaľ ide o autorstvo – zákon predpisuje kto je autorom: režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby osobitne vytvorenej pre to audiovizuálne dielo, ale zároveň je tu priestor namiesto súčasného demonštratívneho výpočtu, že to môže byť aj iná osoba, ktorá splní podmienku, že sa tvorivo podieľala na tvorbe a prispela k výsledku, napr. kameraman, strihač, osvetľovač a ďalšie tvorivé profesie.

Škreko popísal aktuálne fungujúci systém legitimácie, kedy na to, aby mohol producent vykonávať majetkové práva k dielu, musia byť splnené podmienky zo zákona. Ak autori a spoluautori udelili „výrobcovi“ súhlas na vyhotovenie audiovizuálneho záznamu a výrobu originálu toho záznamu a dohodli sa na odmene za vytvorenie diela a zároveň na odmene za každé jedno použitie diela v budúcnosti, po splnení týchto podmienok sa zo zákona má za to, že producent získal licenciu, ktorá je neobmedzená na výkon majetkových práv na použitie počas celej doby ochrany, na to, aby používal audiovizuálne dielo celé, v častiach, v obrazoch, dabované, s titulkami.. Za zásadnú zmenu, ktorú by mal priniesť nový autorský zákon Škreko označil princíp, že dohoda musí byť postavená ako výnosová, nebude sa môcť vysporiadať jednou platbou, ale opakovane za každé použitie, kde budú vždy participovať spoločne, ako autor, tak i producent.

Ďalšia novinka, ktorú autorský zákon doteraz neriešil je problematika takých osobitných práv ako je právo na primeranú odmenu a náhrada odmeny. Tieto práva sú povinne kolektívne spravované a nebude ich vykonávať producent, ale príslušná organizácia kolektívnej správy práv (OKS). Osobitná situácia je káblová retransmisia – tiež povinne kolektívne spravované právo, ktoré bude vykonávať producent prostredníctvom príslušnej OKS, pričom producent sa stane platobným miestom pre autora a bude zo zákona povinný si toto právo uplatniť a bez zbytočného odkladu príslušnú sumu postúpiť autorovi.

Nový by mal byť aj režim vysporiadania preexistentných diel a ich autorov použitých pri tvorbe nového audiovizuálneho diela. Všetky pôvodné obsahy, ktoré budú v rámci novovytvoreného diela spracované by sa mali označiť ako „diela audiovizuálne použité“ a producent získa neobmedzenú licenciu vo vzťahu k týmto dielam, ale iba v rámci novovytvoreného diela.

Zhoršovanie vyjednávacej pozície autora, honorárovej politiky a podmienok tvorby

Režisér a príležitostný producent Miloslav Luther označil vzťah autora a producenta ako nevyrovnaný a nespravodlivý a uviedol, že vo väčšine zmlúv, ktoré doteraz podpisoval vyplývalo pre autora nespočetné množstvo záväzkov a zákazov, pričom povinnosti producenta boli naformulované len všeobecne a vágne. Ak by si chcel ako autor obhajovať svoje autorské práva, čakal by ho náročný a dlhotrvajúci súdny proces s neistým výsledkom.

Režisér Martin Šulík vyjadril svoj pocit, že odkedy pôsobí v audiovizuálnom priestore, výrazne sa zhoršil najmä spôsob narábania s dielom, narušenie celistvosti diela prerušovaním reklamami, deformácia obrazu, odstrihovanie titulkov a tým upieranie autorovi na spojenie s dielom. Upozornil aj na nekontrolované šírenie diel, či už vysielaním alebo predajom nosičov v zahraničí o ktorých „nikto nič nevie“. Takisto zmienil, že úplne zmizlo vyplácanie tantiémov a autori okrem káblovej retransmisie a náhrady odmeny za prázdne nosiče, ktoré idú mimo producentov už nedostávajú žiadne peniaze. K fenoménu zjednocovania osoby autora a producenta poznamenal, že mladí tvorcovia sa stávajú zároveň producentami, lebo to, čo si nevymôžu ako autori, vykompenzujú si ako producenti a je to jediný spôsob, ako sa môžu finančne podieľať na tom, čo vytvorili. Podľa Šulíka je potrebné, aby sa autori organizovali odborovo alebo na spôsob amerických „gíld“, ktoré môžu autorom zabezpečiť väčšiu ochranu.

Scénograf Roman Riachovský a kameraman Ján Ďuriš vyjadrili svoj nesúhlas s tým, že ich autorské profesie nie sú v autorskom zákone explicitne vymenované a že sa musia dlhodobo domáhať priznania autorstva zo zákona. S týmto názorom súhlasil aj režisér Eduard Grečner, ktorý považuje kameramana za jedného z trojice najdôležitejších autorov.

Prítomní scenáristi sa zhodli na tom, že sa zhoršujú podmienky ich tvorby najmä v oblasti seriálovej a komerčnej tvorby. Zuzana Liová sa podelila so svojimi skúsenosťami s tým, že neprebieha rokovanie o vytvorení diela, všetci autori podpisujú „štandardné“ zmluvy, o honorároch sa nejedná a vykupuje sa v podstate všetko, pričom odmeny sa znížili na polovicu a skrátil sa čas na písanie. Liová tiež upozornila na fakt, že sa v zmluvách objavuje aj klauzula o vylúčení kolektívnej správy. Alena Bodingerová poukázala na zhoršovanie autorskej honorárovej politiky na trhu v rámci televízií, a upozornila na fakt, že televízie súperia najmä v oblasti denných seriálov o to, kto vyrobí za čo najlacnejšie a najkratšie. Aj to má za následok zmluvné praktiky, ktoré autora vylučujú z podielu na ďalšom šírení jeho diel a honorár za vytvorenie diela sa stáva zároveň licenciou. Takisto vidí možné riešenie v „stavovskej“ podpore, ktorá by mohla pomôcť voči vykorisťovaniu autorov a zaviesť princípy slušnosti. Poslednú poznámku venovala Audiovizuálnemu fondu, ktorý by tiež mohol zasiahnuť do tejto politiky a obmedziť pôsobenie producentov, pre ktorých je audiovizuálne dielo iba prostriedkom na zbohatnutie a nie je v ich záujme ho ďalej zhodnocovať.  

Vzťah autor/producent

V priebehu diskusie niekoľkokrát zaznelo, že autori a producenti by nemali byť v antagonistickom ani nepriateľskom vzájomnom postavení, práve naopak, diskutéri si boli vedomí, že ak chce producent ďalej s dielom disponovať a umiestňovať ho na trhu, musí mať práva vysporiadané. Ivo Brachtl, ktorý ako diskutér zastupoval aj producentov zdôraznil, že autori a producenti nie sú dve bojujúce entity, ale potrebujú nájsť spoločnú reč. Takisto osvetlil, že producent je už v štádiu prípravy audiovizuálneho diela v rámci koprodukcií a iných partnerstiev viazaný mať práva vysporiadané a licencie vykúpené, pretože nikto nepristúpi na jednanie s ďalšími subjektami. 

Príprava nového autorského zákona

Spisovateľ Jozef Heriban, ktorý bol členom dočasnej pracovnej skupiny a podieľal sa na príprave nového znenia autorského zákona vyzdvihol unikátnosť procesu jeho prípravy, kde vyše roka okolo 40 ľudí z rôznych organizácií a profesií a rôznych záujmov hľadali riešenia konkrétnych situácií. Takisto vyzdvihol potrebu sa spojiť podľa vzoru hudobníkov, ktorí majú výnimočné postavenie, nakoľko sú veľmi dobre organizovaní a tým menej manipulovateľní.

Pozvanie na diskusiu prijali aj dvaja poslanci NRSR. Jozef Viskupič, ktorý vidí v novej právnej úprave pilierovú zmenu a priestor na znovu zadefinovanie niektorých pojmov, napr. osobitné prípady autorstva kameramanov a scénografov. Na novej právnej úprave vyzdvihol najmä vytvorenie predpokladu pre vznik troch odborných špecializovaných súdov pre oblasť duševného vlastníctva.

Poslankyňa Magda Vášáryová ocenila spôsob, akým zákon vznikal, ale poukázala na jeho komplikovanosť, čo môže spôsobiť, že autor bude závislý od jeho interpretátorov. Odporučila, aby Ministerstvo kultúry vypracovalo pre autorov zrozumiteľnú brožúru a takisto tvorcov vyzvala k podnetom, ktoré je pripravená zahrnúť do pozmeňujúceho návrhu.