Čo je droit de suite?

Je to právo autorov a dedičov autorských práv na dodatočnú odmenu, ak sa originál diela výtvarného umenia (napr. obraz, socha) ďalej predáva na trhu s umením nad istý cenový prah (na Slovensku je od roku 2016 určený sumou 100,- EUR). 

Aký je rozdiel medzi dielom a originálom diela?

„Dielo“ je ako nehmotný výsledok tvorivej duševnej činnosti predmetom autorských práv (napr. právo autora udeľovať súhlas na každé použitie diela). Vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené („originál diela“), je predmetom práv vlastníckych (napr. právo vlastníka vec držať, užívať ju a disponovať ňou).

Dielom je teda poviedka, pieseň, dielo výtvarného umenia (to, čo je na obraze vyobrazené – napríklad zátišie). Hmotným substrátom (vecou, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené) môže byť akákoľvek rozmnoženina diela (napr. kniha, CD, magnetka s vyobrazením výtvarného diela) alebo aj samotný originál diela (teda konkrétny obraz, socha).

Vlastník veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, pritom nemusí byť zároveň nositeľom autorských práv.

Prečo sa droit de suite vzťahuje práve na „originál diela“?

U výtvarných diel aj samotná vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, je nositeľom vysokej hodnoty meniacej sa v závislosti od renomé autora a iných faktorov na trhu s výtvarným umením. Droit de suite zabezpečuje participáciu autora (prípadne jeho dedičov) na zvyšovaní hodnoty originálu diela, ku ktorej dochádza obchodovaním na trhu s umeleckými predmetmi.

Ako sa ako nositeľ autorských práv dozviem, či došlo k relevantnému predaju?

LITA aktívne komunikuje s profesionálnymi obchodníkmi s umením (aukčné spoločnosti, predajne umeleckých diel, starožitnosti, prevádzkovatelia internetového predaja). Ak obchodníci nahlásia predaj LITA ako organizácii kolektívnej správy, ktorá od nich vyberie autorskú odmenu, LITA nositeľov autorských práv kontaktuje za účelom vyplatenia odmeny.

Nie je potrebné mať na to uzatvorenú zmluvu o zastupovaní.

Prečo, kedy a kde vzniklo droit de suite?

V minulosti možno nájsť viacero prípadov, keď bol autor počas svojho života zaznávaný a jeho dielami sa opovrhovalo, no po jeho smrti sa originály jeho diel začali predávať za vysoké sumy (napr. Vincent van Gogh, ktorý vo svojej dobe nepatril k bohatým autorom, sa po smrti stal slávnym a dnes sa jeho obrazy predávajú za obrovské sumy).

Autor ako začínajúci tvorca veľakrát predáva originály svojich diel za nižšie sumy. Ak však stúpne renomé autora, stúpa aj hodnota originálov jeho diel na trhu s výtvarným umením. Až do zavedenia droit de suite sa autor žiadnym spôsobom finančne nepodieľal na zvyšujúcej sa hodnote originálov jeho diel.

Niekoľko prípadov, kedy sa originály diel predávali za závratné ceny, zatiaľ čo ich autor žil v biede, otriaslo francúzskou spoločnosťou na konci 19. storočia. To podnietilo úvahy francúzskych právnikov. Tí sa začali snažiť o zavedenie takého ustanovenia do autorského práva, ktoré by podobné situácie riešilo a umožnilo autorom podieľať sa na úspechu ich diel. Úsilie francúzskych právnikov a autorov bolo zavŕšené včlenením tohto nového práva – droit de suite – do francúzskeho autorského zákona v roku 1920.

Kedy bolo droit de suite uvedené do československého právneho poriadku?

Československo zaviedlo droit de suite do svojho právneho poriadku v roku 1926, a tým sa zaradilo medzi prvé štáty, ktoré uznali toto právo autorov.
Autorský zákon č. 383/1997 Z.z., platný do 31. 12. 2003, upravoval droit de suite nasledujúcim spôsobom: „Autor, ktorý originál svojho diela previedol za odplatu, môže sa domáhať slušného vyrovnania od každého oprávneného nadobúdateľa, ktorý ďalším prevodom vlastníctva k originálu diela získal majetkový prospech veľkého rozsahu; tohto práva sa nemožno vopred vzdať.“

Autorský zákon teda toto právo autorom priznával, z vágneho znenia ustanovenia je však zrejmé, že sa v praxi neuplatňovalo.

Možno v súčasnosti hovoriť o reálne zavedenom práve alebo je droit de suite stále len „právom na papieri“?

Droit de suite sa postupne stalo súčasťou právneho poriadku mnohých európskych (ale aj mimoeurópskych) štátov, jeho právna úprava sa však v detailoch líšila.

Snaha harmonizovať trh s výtvarným umením a v istom smere zjednotiť národné legislatívy viedla k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES, ktorá zaviazala členské štáty Európskej únie upraviť svoje národné ustanovenia týkajúce sa droit de suite v súlade s jej znením, a to do 1. 1. 2006.

V tejto súvislosti zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), platný od 1. 1. 2004, v ust. § 19, nanovo upravil droit de suite. Odvtedy sa toto právo reálne vykonáva, LITA ho spravuje a autori dostávajú každoročne svoje odmeny.

V roku 2016 Autorský zákon (č. 185/2015, Z. z. účinný od 1. 1. 2016) posilnil postavenie autorov a nositeľov práv. Zásadne znížil cenový prah – výšku kúpnej ceny, z ktorej je obchodník povinný platiť odmenu a zlepšil možnosti kontroly plnenia zákonnej povinnosti.

Kto sa podľa zákona považuje za profesionálneho obchodníka s umením, teda osobu povinnú platiť odmenu?

Ide o dražobníka, organizátora predajných výstav, prevádzkovateľa výstavnej siene alebo inú osobu, ktorá podniká v obchode s výtvarným umením a ktorá sa predaja zúčastňuje ako predávajúci, kupujúci alebo sprostredkovateľ.

Ako je určená odmena pri ďalšom predaji originálu diel výtvarného umenia?

Zákon určuje výšku odmeny percentuálne, v závislosti od výšky kúpnej ceny. Ak kúpna cena dosiahne aspoň 100,- eur, odmena bude:

5% z časti kúpnej ceny do 3 000 eur,
4% z časti kúpnej ceny nad 3 000 eur do 50 000 eur,
3% z časti kúpnej ceny nad 50 000 eur do 200 000 eur,
a zákon upravuje aj vyššie kategórie.

Musí autor na uplatnenie tohto práva oslovovať obchodníkov s umením priamo?

Nie. Bolo by neúčelné, ba priam nemožné, aby jednotliví autori a nositelia autorských práv (dedičia autora) sledovali všetky relevantné predaje originálov diel, z ktorých majú nárok na odmenu (na Slovensku i v zahraničí). Autorský zákon preto droit de suite zaraďuje medzi tzv. povinne kolektívne spravované práva. 

Znamená to, že odmeny pre všetkých autorov vyberá povinne LITA?

Áno. Profesionálny obchodník s umením je povinný oznámiť všetky relevantné predaje LITA (špecifikovanie predaných originálov a informáciu o kúpnej cene). Musí tak urobiť vždy do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom sa predaj uskutočnil.

Profesionálny obchodník s umením je zároveň povinný uhradiť za tieto predaje organizácii kolektívnej správy odmeny. LITA tieto odmeny vypláca oprávneným nositeľom autorských práv.

V prípade neuskutočnenia žiadneho ďalšieho predaja použije obchodník s umením formulár vyhlásenia o neuskutočnení ďalšieho predaja:

Adresa pre doručenie formulárov: dds@lita.sk.