LITA je solídna dáma v najlepšom veku

Nezrodila sa pred niekoľkými rokmi ako výsledok konjunkturálnej kalkulácie s novým rastúcim záujmom o autorské práva. Do dnešnej podoby dospievala dlho a postupne, neraz s bolestnými problémami a v sporoch. Vyrastala z detských topánočiek, z omylov a chýb. V tomto dozrievaní si z vlastných skúseností a programového smerovania formovala filozofiu, prax i tradíciu. Napriek časom, ktoré nie vždy priali umeniu, a jeho oddanou služobníčkou sa LITA vždy usilovala byť, roky jej existencie spája reťaz systematickej práce i úsilia o rozvoj kultúrnych hodnôt a v službe ich tvorcom. 

Najskôr pobočka DILIA

Roku 1949 začínala skromne a vyslovene z konkrétnej potreby základného servisu ako pobočka pražskej agentúry DILIA. Rozhodovanie ostalo v hlavnom meste, bratislavskej pobočke pripadla konkrétna práca bez právnej subjektivity. Z tohto zárodku o niekoľko rokov (1954) vzniká samostatné Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo.

DILIZA

DILIZA sa deklarovala ako ľudové družstvo dobrovoľné združenie spisovateľov, prekladateľov a hudobníkov, špecializovaných predovšetkým na divadlo. Malo sa starať o ochranu autorských práv a šírenie diel slovenských a českých autorov.

Na DILIZA sa nabaľovali ďalšie povinnosti, povedzme rozmnožovanie divadelných hier pre potreby profesionálnych divadiel i ochotníkov a propagácia. Roku 1961 sa pôvodné družstvo s nezmeneným názvom mení na organizáciu s modernejšou štruktúrou.

Ozajstný revolučný skok do podstatne vyššej kvality bol rok 1969 - začiatok československej federácie. Paradoxne v čase nastupujúceho normalizačného útlaku, navyše za prítomnosti brutálnej okupačnej moci, vytvorili sa aspoň čiastočne účinnejšie (i keď neraz cenzorskými zásahmi obmedzované) organizačné možnosti pre slovenskú kultúru. DILIZA s novým názvom Slovenská literárna agentúra (LITA).

LITA, Slovenská literárna agentúra

LITA sa dostala do sféry pôsobnosti Ministerstva kultúry, ktoré ju potom v budúcnosti poverovalo nie vždy najpríjemnejšími úlohami. Zároveň však urobila rozhodujúci krok k plnohodnotnej existencii a konečne získala medzinárodné kompetencie. Pribudla rozsiahla oblasť starostlivosti o domácu i svetovú literatúru.

LITA sa stala monopolnou inštitúciou pre prevod práv na zahraničné literárne diela pre slovenské vydavateľstvá a našich autorov pre zahraničných partnerov. K tomu poslednému logicky pribudlo aj poverenie propagovať slovenskú literatúru vo svete. Tie isté služby voči svetu poskytovala agentúra divadlám, televízií, rozhlasu a ich autorom, a v súvise s exportom našej literatúry aj ilustrátorom.

Napriek necitlivému ideologickému riadeniu plynulej kultúrnej výmeny, ochrana autorských práv nadobúdala čoraz väčšmi parametre, porovnateľné s medzinárodnou praxou. LITA získavala vo svete partnerov i kontakty. Krátko po významnom historickom zlome v novembri 1989 bolo jasné, že jej pole pôsobnosti je práve tu.

Jej ťažisko sa sem celkom prirodzene presúvalo i s nástupom voľného trhu, ktorý zrušil monopolné riadenie výmeny kultúrnych hodnôt. Tým väčšmi stúpal význam ochrany práv našich i zahraničných tvorcov.

LITA sa roku 1993 zákonite transformovala na ochrannú autorskú spoločnosť a začala zvládať nové úlohy. Ale to už je aktuálna súčasnosť, ktorú partneri dobre poznajú z každodenného styku. Vlastne sa dá povedať, že sú jej spolutvorcami.